10. 7. 2008

Vyvolená duša

Nie som veľkým fanúšikom bojoviek. Vlastne ich ani nehrajem. Oskúšam pár chvatov, popozerám ako to vyzerá a hučí. A to je asi tak všetko. Samozrejme, že v herni na automate s kvalitným klackom a butónkami o veľkosti menšieho taniera to má svoje sugestívne čaro. Jasné, že som si na Zx spectrum zohnal konverziu slávneho Street Fightera, alebo fatálne jatkóznu mäsiareň - Mortal Kombat. Bolo to však iba zo zvedavosti. Tento typ hier bol pre mňa príliš priamočiaro jednoduchý a duševne vyprahlý. Jedna hra ma však predsa dostala. Kultový Soul Edge /v európe známy ako SOUL Blade/ pre PSone. Absolútne fantastický port z automatu SYSTEM 11 HARDWARE firmy Namco, kde hra debutovala na jar roku 1996. A zároveň išlo o jednu z prvých hier, ktorú som prehnal legendárnym PSone emulátorom BLEEM /druhú renesanciu tento super kvalitný program zažil na Dreamcaste, kde umožnil beh PS1 hier v ďaleko lepšej kvalite ako neskôr na PS2ke/.


Keď som prvýkrat videl technické špecifikácie PS1, mal som isté pochybnosti o kvalite plánovanej konverzie. Automat má viac videopamäti, špeciálne custom akcelerátory geometrie, nasvietenia a textúrovania. O pol roka neskôr sa však podarilo niečo skutočne nemožné. Tá hra vyzerá na konzole na pixel rovnako dobre ako originál /vľavo je System 11, vpravo Psone/. Dokonca lepšie, žiarivé farby, časticové efekty, a detailnejšie pozadie - skvelá práca kóderov. Asi to neviete, ale automatový Soul Edge mal postupne tri revízie lišiace sa počtom herných postáv a malými zmenami v hernom kóde a efektoch. PS1 konverzia je však skutočné terno, domáci automat za pár šupov, navyše s masívnymi vylepšeniami. Pekne poporiadku.



Pribudlo toto: fantastické úvodné CG intro, ktoré žiari dodnes. Parádna hudba - tri rôzne soundtracky /pôvodny, remasterovaný- štúdiový, a jeden exkluzívny iba pre PSone/. Ku desiatim voliteľným postavám ste si mohli vybrať tri rôzne šatičky, plus farebné variácie pre 1P/2P hru. Okrem pôvodného Arcade módu, tu máme "vs mód", "Survival","Team Battle", "Time Attack" a "Training" mód. Ďalej super novinku - "Edge Master Mode", niečo ako príbehová kampaň, kde prechádzajúc krajinou získavate skalpy bojovníkov, nové unikátne zbrane. Tie sa v počte sedem na jednu opostavu - líšili svojim konvenčnými vlastnostami /sila, obrana, odolnosť, váha/a specialnými /liečenie vášho hrdinu, prienik blokom súpera/. Táto herná varianta bola dokonca spestrená rôznymi handikepmi a odmenou na konci cesty boli fungel nové a báječné animačky bežiace v engine hry. Každá postava mala svoj "dobrý"a "zlý koniec". A bajný meč "soul blade", ktorý vás zničí, alebo vám bude slúžiť.

To stále úplne neodpovedá na otázku prečo sa mi ta hra vlastne tak páči. Je to aj preto, lebo má reálnejšie, teda pomalšie tempo /inak beži na 30 fps/. Skvelý pocit z boja, zotrvačnosť a hybnosť zbrane, všadepritomný wow efekt. Išlo vlastne aj o prvú 3D bojovku so zbraňami / obdoba 2D klasiky - Samurai Shodown/. Čo mám rád, bolo ju možné nepriateľovi z ruky vyraziť. Potom ste pokračovali v klasickom kungfu štýle !! Fungovalo aj vyhodenie z ringu ala Virtua Fighter. Stále som bol, a budem techno geekom. Proste tu perfektnú 3D grafiku som vtedy žral, hra dokonca umožnuje aj pohyb-úkrok do strán, a to v bežnej 2D bojovke nenájdem. Výborne a rozmanité postavičky. Japonský samuraj Mitsurugi, stredoveký rytier Siegfried, barbar Rock, grécka princezná Sophitia, obľúbený a maniakálne pohybovo nadaný Voldo. Soul Blade je pre mňa neprekonateľonou hrou svojho žanru. Zlatý štandard. Dokonalá nadčasová prezentácia, herné možnosti, vyváženosť, štýl, herná pohoda. Preto nemôžem inak.

--------------------

Aj po 12 rokoch si túto hru môžte zahrať a bude sa baviť rovnako dobre, ako ja vtedy. Táto hra bez problémov odolala zubu času. Čim chcem jemne naznačiť aj to, že tento žáner je voči zmenám odolný ako šváb voči radioaktívnemu spádu. Stará dobra PSone so svojim limitovaným hárdverom urobila čo mohla. Tých zo srdca vytrhnutých 5000-6000 polygonov na celú scénu a pár megaherzov výkonu použila so suverénnou noblesou. Čo na to zversky výkonná PS3 v duchovnom nástupcovi, Soul calibur 4 ? Dostanem do ringu postavy čo sa potia, krvácajú, odlietajú z nich šaty ? Prostredie čo s hračom hraje svoju vlastnú hru ? Voda čo ma spomaľuje, prúd rieky čo ma strháva, slnko čo oslepuje. Klzký jemný piesok na dlaždiciach, ktorý sa tam dostal po tom ako tam "vyšpľachol" po Mitsuragiho páde na zem. Dostanem kampaň s RPG vývojom, nič extra zložité, len nech sa to tvári, že sa za ten dlhý čas od prvého dielu niečo deje ? Nech sa zbraň trochu otupí keď v ringu opakovane trafím sochu boha Apolóna. A nech potom uberá o trochu menej hitpointov. Nech, keď trafím súpera 5 krát za sebou do nôh, bude na krátku chviľku o trošku pomalší. Trochu hĺbky do tej zatuchnutej hrateľnosti. Ale asi z toho nič nebude a dostanem nudnú a priemernú grafiku, a rovnako zábavnú technológiu. Proste repete úplne prvého dielu, na systéme čo vytlačí na obrazovku 100 miliónov polygónov za sekundu a má dosť výkonu na cestu na mesiac a späť. Ako palubný počítač Apolo 13.



A na obale hry na mňa budú vulgárne civieť postavičky z inej galaxie. Doslova. Odporné pošliapanie, zničenie štýlu, a opľutie dobrého mena tejto série. Už len chýba Wii verzia a ušatý Jar Jar Binks.