Blade Runner 2049

Otrocký rimejk originálu z 1982. Scény, témy, situácie, postavy. Mohol by si to analyzovať po záberoch a bolo by čo písať v seriálovom pokračovaní na pol roka. Išlo by však o slabomyseľné zabíjanie času. Zabudli sa chlapci s novým filmom posunúť v čase a úplne rezignovali na objektívnu morálku, prvé prikázanie a zdravý rozum. Uviazli v pasci službe fanúšikovi a nepodarilo sa im preraziť mantinel vlastnej obmedzenosti. Rozhodne si preleťte môj starší članok ku pôvodnemu Blade runnerovi, aj ja som to musel bez hanby urobiť.

Ideme na to. Opäť pohľad do oka, do duše, do tváre boha. Už však neletíme nad temným mestom s komínami chrliacimi pekelný oheň, sme nad pokojnou "bielou" krajinou pokrytou solárnymi elektrárňami a foliovníkmi kde v tichu dorastá vysokoproteinový červ. Drax the Destroyer sa stará o vaše hladné žalúdky. Hral tam iba pár minút, bolo to však veľmi milé a úplne ľudské.

- "Morphology? Longevity? Incept dates?"
- "Don't know, I don't know such stuff."
- "I just do eyes, j'j'... just eyes... just genetic design, just eyes."
- Bladerunner /1982/ - do božích veci sa inžnier veru nemá čo miešať

Gosling zabíja síce bezcitne ale zásadne v sebaobrane, tuším aj Ford a Rachel to tak robili, svedomiu sa trochu uľavi. Viete o čom, že v Homérovej Iliáde sú hlasy bohov, ktoré borci celý ten epos počúvajú, vlastne hlasom ich svedomia, čo je morálny imperatív v nás, teda duch boži. V podstate ďaleko od pravdy ani neboli. Oko vylúpneme ale na vrchol pyramídy ho zabudneme položiť. Ten film nepozná základne postuláty a teologické dogmy. Videl si zazrak života Gosling, narodenie dieťaťa. Cisárskym rezom, vojenským nožom. Nie.

Normatívna previerka. Kontrola mentálnej stability po traumatizujúcej príhode. Absolutne brilantná verzia starého Voight-Kapf testu, výborné. A vychádza zo štadardného testu, ktorý môžte absolvovať aj dnes. Evokované potenciály, EEG a K status agent K, nedá sa to oklamať. Gosling, dnes si este v pohode, dostatočne si neprecitol.

Maďarská cuchta na schodoch /odkazov na prvého blejda je tu more/. Gosling sa snaží nájsť vstupný port domácej paničky Joi.  Dokonalá manželka kubánskej národnosti výšky 168cm. Syntetik s telom v romantickom vzťahu s AI bez tela. Zúfala dezilúzia ľudskosti. Už nám chýba len vyriešiť problém s replikantom rodiacim deti. Poviem vám tajomstvo. Súčasná špičková neurobiológia, kybernetika úplne vylučuje možnosť nahratia ľudského vedomia do počítača, dokonca aj schopnosť ľubovoľnej AI si začať uvedomovať sama seba,. A tvrdia to dosť ultimatívne. Nikdy sa to nestane.

normatívny test je prepis viet tejto knihy milá Joi, Nabokov píše o smrteľnosti človeka,
o bohu a živote po smrti a celé to hádžeme na hlavu úbohého replikanta

Koniec hrania. Povedzme, že pôvodný Blade Runner kĺzal po povrchu veľkých tém ako - čo je život, vedomie, city, sex, rodenie detí, život a smrť. A zvládne to aj umelina. Odpovede už poznáme a Bladerunner 2049 sa o nič viac tiež nesnaží. Starý Blade Runner, jeho prostredia, postavy sú naturálnejšie, autentickejšie, každý jeden charakter v novom filme za svojim starým náprotivkom výrazne zaostáva. To však nie je najväčšou chybou 2049ky. Tou je infantilne zmeškaná príležitosť na vytvorenie niečoho omnoho lepšieho ako Deckard and co. Slabošsky sa vyhli skutočnému konfliktu.

"Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo." Prvé vety evanjelia podľa Jána hovoria, že sa sa nám ľuďom nikdy nepodarí "zostrojiť" život, život s vedomím, život s morálkou. Žiadna ľudská AI, žiadny replikanti, agent K či Deckard. Potom by však nebolo o čom písať ani točiť sci-fi filmy. Akceptujme teda možnosť, že naše vlastné stvorenia získajú vedomie. Mimochom, lebo viem, že nikto z vás nemá o teológií ani páru - kto je Slovo /Logos/ a na ďalšie komplikované teologické, filozofické otázky sa pýtajte kľudne pod článkom.

V poriadka máme syntetika. Má tento syntetik v sebe morálny zákon, ako sa tam dostal ak jeho tvorcom nie je Logos ? Nielen otázku existencie morálky, jej pôvodu riešime celé tisicročia /filozofia je úplne bezradná, Kant pozdravuje/ a bez nej ste buď zviera alebo vec. Tento problém sa snaží nadhodiť iný sci-fi film Ex Machina. Opať evanjelium podľa Jána 14:6 - "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." Cesta je tzv. objektívny morálny kódex garantom ktorého je Boh, neexistuje iná alternatíva. Pravda - kde patrí aj sedem základných filozofických otázok: Kto som ja? Odkiaľ prichádzam? Kam smerujem? Čo je pravda? Čo je krása? Čo je dobro? Čo je bytie?

A život. Pointou nového zákona je porazenie smrti. Dar večného života avšak za jednej hlavnej podmienky - bezvýhradný a absolútny vzťah s Kristom. Nie philia ale agape. Zdá sa vám, že sa naši replikanti zapojili do tohto kolotoča ? Čo tzv. problém  slobodnej vôle alebo paradox existencie zla ? Nič, však. A poviem vám že nič z toho ani od scenáristov nečekám. Rozhľadený, teologický podkutý autor sa totiž už dávno vydal opačným smerom.

Neuromancer alebo Kantos Hyperionu zo svojich replikantov a AI ľudí nerobia. Plne si uvedomujú to čo som napísal vyššie. Ak teda tieto entity v sebe nemajú duch boží, neriadia sa žiadnou morálkou, neprahnou za telesnosťou a ich veci nie sú vecami ľúdí. Ako vlastne vyzerá ich samotná existencie, atribúty, ktoré ich definujú, ako dopadne ich stret s nami, o čo im vlastne ide, aká je ich "teológia", ak nie sú z boha, sú z diabla ? Boja sa jediného boha existujúceho mimo priestor a čas ? Obe tieto knihy /a mnoho ďalšich/ sa v tom s chuťou vŕtajú a ponúkajú pohľady z druhej strany. Extrémna inakosť, cynicky mrazivé. Do tohto boja sa Bladerunner 2049 nezapojil, je to iba rozprávka o Pinocchiovi s otvoreným koncom.

The Hunger Games: Catching Fire

Hry o život. Bravó. Po nahradení reálií univerza The Hunger Games tými zo Star Wars, dostane aspoň po stránke scenára "hviezdne vojny" lepšie ako ktorýkoľvek z dielov tzv. novej trilógie. A platí to aj pre nový Star trek alebo čokoľvek od Marvelu. A veľmi by som si želal niečo podobné aj pre hernú chcíplotinu Final Fantasy. Trúfalé ale pravdivé tvrdenie. Ide pritom o dosť rutinnú mainstreamovú produkciu spisovateľky Suzanne Collins mierenú na dospievajúcich puberťákov podobne ako konkurenčné Twilight, Harry Potrat, Signál. A jasne z toho mečí a bečí snaha dať dievčatkám silný vzor. Snáď bude feminný a nie feministický.

"In politics, humanitarian aid, and social science, hunger is a condition in which a person, for a sustained period, is unable to eat sufficient food to meet basic nutritional needs."

Máme tu teda dystopické scifi po vzore Matrixu, R.U.R, Bladerunnera, Soylent Green, Fahrenheit 451. Dystopiu ako opak utopie charakterizuje dehumanizácia, totalitarizmus, enviromentálna kataklyzma, úpadok spoločnosti a zákonite hlad, útlak, beznádej, rebelovanie. Jedna taká rebélia, v našom príbehu, pred mnohými rokmi nepekne otriasla hlavným mestom. Pochopiteľne bola krvavo potlačená. A aby sa to už "nikdy" neopakovalo, tak sa každoročne konajú hry - The Hunger Games po vzore kliatby Atén. V každom z 12 okrskov sa vylosujú dvaja hráči /muž a žena/ a tí v aréne /mesto, džungľa, púšť/ bojujú až na smrť. Viťaz môže byť iba jeden a tento gladiátor bude až do konca života žiť v luxuse hýčkaný spoločnosťou. Pikantná pointa. Hráči sa losujú z detí vo veku 12 až 18 rokov. A hneď v prvom filme si môžte vychutnať ako sa do tých mäkkých telíčok zabárajú sekery, krv strieka z krčnej tepny alebo šip prepichuje pľúca. Hry nie sú hrami ale výstrahou a cynickou popravou 23 z 24 hráčov - detí. Rok čo rok už takmer trištvrťstoročie.

 hehehe /Stanley Tucci ako Caesar Flickerman, hlavný TV moderátor hier/ a mŕtvola /hráčka Rue/

Knižná trilógia sa postupne dostáva na trh v podobe štyroch filmov -  The Hunger Games, Catching Fire a Mockingjay /ten bude rozdelený na dve časti po vzore hobita, aj zarobiť treba, však/. Prvý film berte ako ničím z priemeru nevybočujúci prológ, alebo pilot ak chcete. Dvojka, o ktorej tu je reč, je iná kafe /stále pripomínam, že to hodnotím proporčne ku mentálnej úrovni cieľovej skupiny zákazníkov/ - ide o brilantný skok ku politickej dráme, s ľahkosťou a prehľadne vysvetľujúcej ako to v totalite pri udržiavaní si moci a potláčaní odporu chodí. Donald Sutherland a  Philip Seymour Hoffman excelujú hrajúc na 22%. Priepastný a zámerný rozdiel medzi bezohľadne chladným svetom dospelých a "hrami detí". Dojala ma inak starenka Mags, tak ľudsky bezmocná situácia.

V skutočnosti je na stole sociologická miništúdia, politologická kuchárka ako je malý a úplne normálny človiečiek /naša hlavná hrdinka/ takmer bezmocným kolieskom v rozbehnutej mašinérií tyranie vládnucej, dekadentnej elity a nasranej lúzy s dvojciferným IQ. Detský diváci pochopia ako funguje hľadanie a výber hlavného hrdinu, symbolov odporu /znak, vlajka, gesto/. Tiež, že veci sú vždy šedé, nie bielo-čierne a veriť sa nedá nikomu, konflikt medzi vaším osobným životom a očakávaním davu, blízkych. Dôjde aj na konšpiráciu, zradu, dvojitú hru, milostný trojuhoilnik a pochopiteľne osobné ambície hranatých hláv nadradené nad morálku a božie zákony. Do veľkého finále /dvojdielny Mockingjoy/, ktoré sa ešte len natáča si akurát želám /okrem neodvratného happy-endu/ ešte viac surového realizmu. Poznáte to - tak ako to v živote naozaj chodí. Aj víťaz sa zašpiní, máločo je zadarmo, či dobro bude po zásluhe vždy potrestané.

The Signal

Jonah, Nick and Haley, traja študenti prestížnej MIT, na výlete do kalifornie. Haley a Nick riešia svoj krachujúci vzťah. Kopačky chce dať on, ona bude nejaký rok na hosťovaní v inom štáte. Nick je kripel, ktorý práve behom toho roka pre progredujúcu dystrofiu svalstva nôh asi skončí natrvalo na vozíčku. Nechce jej byť na ťarchu, takže obojstranné slzičky a zaťaté pastičky. Twilight dráma. Jonah je žid, ich best-of kamoš a s Nickom sú obaja výborní "teh haxors". A to nie je na škodu veci, lebo ich straší iný kybernátor s prezývkou NOMAD, ktorý nabúral server MIT univerzity a ešte sa mu podarilo tieň podozrenia z tejto nekalej činnosti hodiť práve na nich dvoch. Takmer ich zo školy vyliali. Čo čert nechcel na road tripe ku brehom tichého oceána ich NOMAD opäť prekvapí tým ako ľahko hackne ich notebooky a ešte sa im v mailoch aj drzo vysmieva. Jonah a Nick dajú gule do kopy, vysledujú jeho IP, presnú pozíciu kde sa nachádza /sic !/ a kedže je to neďaleko trasy, po ktorej práve cestujú, tak tam na kus rečí skočia. Nájdu v púšti ale iba starý rozpadnutý barák, v ktorom nie je nič a nikto a vzápätí dôjde k čudnému únosu ich kočky. Je noc a vo svetle baterky sa so ženským jačaním vznesie kolmo nahor. Spadne opona, bezvedomie a nasleduje spoiler časť.

tento film sa oplatí /raz/ vidieť, iba ak o jeho deji neviete ani pol slova

Volám sa doktor Villiam DAMON a vy ste v podzemnom bunkri po kontakte s mimozemšťanmi. Samozrejme mu Nick neverí. Vybavenie tohto ústavu je príšerne zastaralé, hodiny na chodbe stoja, všetci tam behajú v ochranných oblekoch a správaju sa čudne. Pokročíme v deji. Nick zistí, že má amputované svoje a implantované oveľa výkonnejšie nohy od našich kozmických priateľov schopné v šprinte prelomiť aj zvukovú barieru. Jonah prišiel o ruky a dostal manipulátory drviace betón, oceľ a vyvolávajúce seizmické otrasy aspoň 8. stupňa richterovej stupnice. A u Haley sa pohrali s jej predĺženou miechou /presné, bojové funkcie tohto zázraku tč. nie sú známe/. Podarí sa im nejako utiecť, hore do nevadskej púšte, ukradnúť tirák, len aby zistili, že sa tu cesty končia podobne slepo ako v hre Silent Hill a z oblasti sa nedá nijako odísť. Opäť to trochu pretočím. Akčné scény, kopa mrtvol, rozstrieľaný Jonah, druhýkrát unesená Haley. A bombastické zistenie, že sme na kozmickej lodi o veľkosti madagaskaru, ktorá akurát kotví v "prístave" a tá nevada je iba potemkinovská dedina, dioráma aby sme sa tu cítili takmer ako doma. Testovací polygón. Dr. Damon je ten NOMAD a v skutočnosti ide o robota, androida, alien AI, mimozemšťana /?!/ a Nicka v poslednom zábere kľudným hlasom hodnotí, že je :

"the perfect blend of human will and alien technology, our finest achievement."

Koniec filmu. Ako expert na scifi som rozčarovaný, zhrozený, rozčúlený. Čo to to prdele malo byť ? The Signal je nezávislá snímka s rozpočtom 4M USD, po technickej stránke však bez najmenších problémov, triezve a dostatočne efektné, ešte nedávno by to stálo desať krát toľko. Začína to ako teenagerská romanca, či sladkoboľný road trip s pošahanou kamerou a strihom /epické slomo a veľkorysá kamera doprevádza tie najbanálnejšie scény/ a ani vo sne vás nenapadne, že ide o scifi. Pokračuje krátkou Blair Witch sekvenciou /eh/ a po asi 25 minútach strihom končíme  v "area 51" labáku, kde asi každému skoro dôjde, že sme opäť v úpadkovom science fiction žánri. Ja vám však už teraz hovorím, že tam rozhodne nie sme.

Je to totiž variácia na Fontánu pre Zuzanu alebo podobný Bravo bullshit. Nepredstaviteľne, šokujúco, ohromne vyspelá mimozemská civilizácia cielene vyhľadá /NOMAD, "signál"/ a unáša našu IT špičku. K čomu je to dobré, vlastných ajťákov musia mať plnú prdel a prečo sa im v tej dioráme motajú aj úplne redneck spiťácke trosky a senilné staré pani. Takže IQ v tom asi nebude. Dr. DAMON celý film melie o tom, že obdivuje silnú ľudskú voľu prežiť, prekonávať prekážky a povzbudzuje Nicka aby nerobil tamto a hento. Ten to berie ako návod aby tento a tamto určite urobil. A Nick je vraj dokonalým spojením dvoch svetov, ich technológie a asi našej divokosti /"human will"/. A sugestívne sa pýta - "did you find what you were looking for ?"

Kde je teda v tomto filme nejaká scifi logika, pointa, tou určite nie je fakt, že sme v kozmickej lodi, to viete už od polovice filmu a v okamihu ako je to očividne zjavné, tak sa ten končí /scifi knihy ako Nonstop, Rama to zvládli o zopár tried lepšie/. Nie. The Signal je metafora o tom, že kockáč, puberťák a prísnou logikou vedený Nick má v sebe najsť tu pokurvenú, človečinu, vnútornú silu, emócie. Láska čo hory prenáša, zrodenie nového človeka. Vyliezť z zaprdenej jaskyne. A DAMON mu v tom po celý čas "pomáha", s drobným úsmevom. Dokonca sa mi zdá, že ak by tejto zmeny, vývoja Nick nebol schopný, tak mu vystrelí mozog ako ostatným uneseným na palube.

Hovorí sa, že pravý charakter človeka spoznáš v extrémných podmienkach a tým je Nick a spol., všetci unesení aj postupne vystavení. Abraham Lincoln však tuto premisu rozvíja ďalej - "človek dokáže odolať aj veľkej nepriazni osudu, ak ho však chcete skutočne vyskúšať, zverte mu veľkú moc". A konečne Baron John Dalberg-Acton - "Moc korumpuje, absolútna moc, korumpuje absolútne". Nick /Johan, Haley/ dostali absurdne mocné implantáty, hodili na nich kýbel stresu a morálnych rozhodnutí. Čo tým ale mimozemšťania vo forme dokonalého produktu Nicka - skutočne sledujú, to neviem. A na dosť banálny prerod depresívneho, ťažko chorého puberťáka zalezeného za počítačom na milujúceho, na všetko odhodlaného muža, empatika konajúceho dobro mi netreba scifi prostredie a poďobaného Fishburna s červeným kufríkom.

Blade Runner: The Final Cut

Bladerunner /1982/ - pred 32 rokmi nedocenený film, komerčný flop. Postupne však získal kultový status a dnes sa bez tohto dielka nezaobíde žiaden seriózny scifi Top 10. Film natočený /voľne/ podľa knihy Do Androids Dream of Electric Sheep? spisovateľa Philip K. Dick. Skutočne guru scifi univerza, alkoholik, feťák, schizofrenik, transcendentálna osobnosť. Prečital som všetko čo sme u nás vydali a nájdete ho aj za scenármi ďalších slávnych scifi filmov ako Total Recall, A Scanner Darkly alebo Minority Report. V knihe je Deckard klasický lovec "ľudí" čo naháňa "zlých" androidov /keď spia snívajú o eletrických ovečkách ?/. Hlavnou témou je večná otázka - čo je vlastne človek a čo nás ľudí delí od tých umelín, rozohraje sa tam hra v štýle gréckých tragédií. Film si ponecháva tučnú, dystopickú NOIR atmosféru zdevastovanej ameriky v úpadku /LA 2019/, okupovanej asiatmi, chandlerovské ťahy, osudovú ženu, šero, tmu, polotieň, neóny a dážď. Ridley Scott si však povedal, že preňho je hlavná myšlienka knižnej predlohy priliš jednoduchá a posunul to minimálne o jeden "dramatický" stupeň ďalej. Čo sa stane ak android skutočne získa ľudské kvality /cit, empatiu, altruizmus/, schopnosť voľby, vlastný Id, ego a superego. Ako si bude uvedomovať sám seba alebo svojho stvoriteľa. Film Bladerunner je od prvej sekundy priam neznesiteľne presiaknutý symbolikou, filozofiou, teológiou /a osobnosťou režiséra/. Článok je venovaný hlavne tým, čo už film /režisérsky alebo finálny zostrih/ videli, niet tu priestoru na to, aby som strácal čas rozoberaním deja alebo hodnotením strihu, kameru a hudby /všetko je skvelé/.

Schválne či ste to sami zachytili. Prvá scena. Oko, žiara svetiel na horizonte a pyramída - to predsa nie je nič iné verný obraz kresťanského symbolu oka vševidiaceho boha v trojuholníku svätej trojice. Dnes tento symbol spájame skôr so slobodomurármi a pikantnou pointou je, že sa nachádza aj na americkej jednodolárovke /ONE !! .. prvé božie prikázanie - "Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal"/ v podobe nedokončenej pyramídy presne ako vežiak Tyrell corporation vo filme. Menej božský aspekt oka je potom používaný počas celého filmu. Ako súčasť Voight-Kampff  testu, oko do duše alebo keď Roy konfrontuje bio-inžiniera Chewa, ktorého syntetické oči sám nosí /"Chew, if only you could see what I've seen with your eyes"/. Keď Roy v afekte zabije Tyrella doslova rozpučením lebky a hlavne jeho oči /na ktorých má centimeter hrubé popolníky - oko boha je slepé de jure aj de facto !!/. Paralelná symbolika - Oidipus si vypichol oči, keď pochopil, že splodil deti s vlastnou matkou. Každý je sledovaný, duch paranoie. Aj Deckard má za sebou svoje "očko" Gaffa. Strieborný odlesk sietnice androidov.

Replikant triedy Nexus 6 /doba života pevne ohraničená 4 rokmi/ - Roy Batty je v skutočnosti tým hlavným ambivalentným hrdinom filmu a hýbateľom veci /animálna chuť do života, opak studeného ňufáka akým je na začiatku Deckard/. Dokonalý android /intelekt, fyzicky/ Nietzscheho Übermensch. Bojový robot a otrok sa vymaní z otroctva /"reign in hell rather than serve in heaven"/ a ide zprvu cestou nezrelého človeka, antikrista, pomstychtivého padlého anjela /. Roy zdanlivo cituje W. Blake - "Fiery the angels fell deep thunder rolled around their shores; burning with the fires of Orc." .. originál však hovorí "Fiery the angels rose"/. Nielen tento Nexus 6 /Roy je z nich najstarší/ technicky počas štyroch rokov života prechádza burlivým prerodom z necitlivého predmetu na živú, seba samého si uvedomujúcu bytosť. Nexus 6 Pris: "I think, Sebastian, therefore I am". Roy: "We're not computers, Sebastian, we're physical."

Roy chce poprieť svoju smrť /stroj ani zviera si predsa mesiace-roky dopredu prichádzajúcu smrť neuvedomujú/, sám ju však prináša svojmu stvoriteľovi. Nejde však už o naprogramované správanie, ale slobodné konanie a vlastne aj ďalšie zlyhanie, teraz už ako živého človek plného emocií, ktoré zatiaľ nevie ovládať /"I've done questionable things"/ a veľa času mu už neostáva. So svojim stvoriteľom /Tyrell v bielom rúchu boha Dia na Olympe/ dokonca rozhrá skutočnú šachovú hru a nikoho neprekvapí, že ide o koncovku super klasickej partie - Immortal game /obetou vlastnej bielej kráľovny dávate šach mat čiernemu kráľovi/. Tyrell hovori Royovi - "The light that burns twice as bright burns half as long. And you have burned so very, very brightly, Roy". Roy je čisté biele svetlo, zároveň aj Lucifer - padlý anjel "Light Bearer" .. /Lux = svetlo, fero = niesť/ alebo "bringer of dawn, for the morning star." Jitřenka, zornička - tento zmysel slova Lucifer dostane definitívny význam až Roy zomrie.

Blízko smrti sa jeho emocionálny vývoj akceleruje, obracia opačným smerom /pije krv Pris - kresťansky symbol - "Jedzte moje telo a pite moju krv, toto robte na moju večnú pamiatku", posledná večera/, prúd vody do jeho tváre, po vyklonení z okna, horkošťastný úsmev /obrad krstu vodou/, je schopný obetovania /záchrana Deckarda/, veľkolepé finále, kristova stigma /prepichnutie klinca cez dlaň/. Posmieva sa aj "vyzrievajúcemu" Deckardovi a pýta sa ho či jeho zabitím koná prácu človeka, či sa sám cíti ako človek /Roy zjavne vie, že Deckard človekom nie je/. Boh stvoril človeka, dal mu možnosť slobodnej voľby, rozhodnúť medzi svetlom a tmou, po zjedení jablka so stromu poznania vieme rozlišiť medzi dobrom a zlom. Čo si teda človek vyberie, keď pozná trest za tú nesprávnu voľbu ? Roy na konci volí dobro a jeho duša v podobe holuba odlieta v úsvite nového dňa /inak sa celý film odohráva v noci/ do neba.

"I've... seen things you people wouldn't believe .. Attack ships on fire off the shoulder of Orion. I watched c-beams glitter in the dark near the Tannhäuser Gate. All those... moments... will be lost in time, like  tears... in... rain. Time... to die." - Roy Batty

Tannhäuser je postava stredovekej nemeckej legendy. Rytier a trubadúr. Jasne kresťanská symbolika. Tannhäuser upadol do nemilosti u boha aj človeka. Jeho osud sa súhrou nepriaznivých okolnosti a jeho vlastných volieb dostal mimo jeho kontroly, upadol do večného zatratenia. Pozrite si tento príbeh v podobe Wagnerovej opery. Lucifer sa tiež nechce podriadiť bohu a pohŕda človekom. Posledným strachom Roya, po opustení polohy antikrista, v okamihu smrti však bola úzkosť nad stratou jeho vlastných, živých spomienok.

Implantované spomienky, nenapádna ale kardinálne dôležita téma filmu. Tyrell zdôvodňuje ich použitie pri replikantoch Nexus 6 s cieľom dosiahnúť vyššiu stabilitu ich psyché. Vankúš o ktorý sa môže oprieť ich duša a v krátkom čase 4 rokov aj rozvinúť komlexné emócie ľudských kvalít. Vo filme je teda v obehu mimo iné aj množstvo zažltnutých fotiek /spomienok/. Leon a jeho "precious photos" s ironickým úsmevom Roya v pozadí, Rachel s "vlastnými" fotkami, keď bola ešte dieťatom. Sám Deckard zaspáva v miestnosti plnej osobných snímkov a ešte sa predtým stihne "vysmiať" z falošných spomienok Rachel, netušiac, že je sám replikantom. Roy je prvý /najstarší Nexus 6 vo filme/ čo prechádza od implantovaným ku komplexným živým, vlastným spomienkam. Leon ak je konfrontovaný s tým čo si "pamätá" o svojej matke, reaguje skratom a vraždou. A konečne bod zlomu medzi medzi Deckardom a Rachel, keď Rachel pochopiac, že jej skutočná pamäť/životné skúsenosti majú naozaj iba zopár mesiacov/rokov a začína z nuly na zelenej lúke. Ľudstvo samo by bolo ničím bez zachovania svojej individuálnej pamäte, svetovej histórie, miestnych legiend a mýtov.


Deckard: Say "Kiss me".
Rachael: I can't... rely on .. /my memories ?/
Deckard: Say "Kiss me".
Rachael: Kiss me.
Deckard: /say/ I want you
Rachael: I want you.
Deckard: Again
Rachael: I want you .. put your hands on me.

Ešte jeden odsek venovaný mužským postavám vo filme. Každý replikant v ňom prebieha hlavne zrýchleným emocionálnym/psychosociálnym vývojom. Deckard bez slova /Gaff origami "zbabelého" kuraťa/ berie úlohu od svojho nadriadeného šéfa Bryanta /symbol hada pokušiteľa - dáva mu na výber, ber to alebo nechaj tak a akceptuj prípadne dôsledky/. Replikant naprogramovaný splniť úlohu, postarať sa o tom aby sa žiaden zo 6 utečencov nedožil do ďalšieho rána /3 ženy a 3 chlapi - symbol Noemovej archy, vybrané páry !!/. Deckardov sen a origami jednorožca /Gaff/. Posledná scéna, keď sa Rachel pýta Deckarda .. budeš ma prenasledovať ako svoj další cieľ ? Deckard využíva získanú možnosť slobodnej voľby a odpovedá nie.

Postava Gaff  - ďalší bladerunner, večne v pätách Deckarda, po ceste sype figúrky origami a bez slova takto komentuje vývoj osobnosti Deckarda. Zbabelé kurča z papiera, človek z dreva so vztýčeným penisom, bájny jednorožec z kovu. Extravagantne oblečený Gaff s paličkou, symbol cherubína s mečom pri vyhnaní Adama /Deckard/ a Evy /Rachel/ z raja. Sebastian - nenápadná ale silná postavička ďalšieho genetického inžiniera, ktorý tvori malé bytosti aby mu boli /jedinými/ priateľmi - podobne ako Tyrell, podobne ako Chew - zomrú všetci a Roy takto pomstí osud, ktorý mu bohovia nadelili. Pris: "We need you, Sebastian. You're our best and only friend" a Roy dodáva - a sme si veľmi podobní. Okrem iného aj tým, že Sebastian trpi vzácnou genetickou poruchou /Hutchinson-Gilford Progeria Syndrome, skutočne existuje/ - extrémne zrýchlením starnutím rovnako ako replikanti.

Ženy, sexualita. Všetky relevantné ženy vo filme, ktoré tam povedia aspoň pol vety sú roboti. Bladerunner teda dostal nálepku misogynistického pamfletu /z gréčtiny - misein (nenávist) a gyne (žena)/. Pris je dokonca replikant určený špeciálne na potechu človeka /schválne nepíšem muža, čo my vieme/ a Sebastiana si ľahúčko omotáva okolo prsta. Sexdroid. Zhora ďalší ženský android si našla civilné povolanie striptérky v bare. Tancuje s hadom okolo tyče /v tomto prípade - symbol vitality a života, kniha Numeri 21:6/, nahá podprahovo laškuje s Deckardom. O pár minút neskôr práve ním zastrelená ako pes, na chrbte zreteľné a do oči bijúce, krvavé symetrické stopy po guľkách v tvare odťatých krídiel. A leží v oblakoch umelého /sic/ snehu - symbol smrti.

A potom tu máme Rachel. Druhá hlavná postava filmu, ktorej do očí bijúca symbolika vyvracia celú predchádzajúcu kapitolu o tom, ako Riddley Scot nenávidí ženy, lebo všetky silné, emancipové ženy "zotročujúce" mužov vo filme nechá zomrieť, zdanlivo slabá Rachel však prežije /tak jednoduché to však nebude, Riddley niečo skutočne nenavidí/. Rachel je na prvý pohľad klasický príklad osudovej "femme fatale" ženy tak typickej pre staré NOIR detektívky. To je však iba ta prvá vrstva. Jej skutočný význam je niekde úplne inde. Ona je tým jednorožcom o ktorom sa snívalo Deckardovi. Čistota, nevinnosť, odlišnosť a možno aj žiadne obmedzenie života na tie 4 roky. Ani to však nie je tou pravou charakteristikou. Teológovia medzi nami to už však vedia, ateistov čaká šokojúce odhalenie.

Ráchel je v biblickom kontexte jedna z najdôležitejších postáv vôbec. Manželka Jakóba, matka Jozefa, Jozefa - "otec" spasiteľa Ježiša  Krista !! Ráchel je teda archetypálny príklad matky, darkyne života. Má to jeden háčik. Ráchel bola neplodná /kniha Genesis 30:x/ a počala iba vďaka požehnaniu od boha. Naša filmová Rachel je ako každý replikant neplodná "od narodenia", alebo ak mám byť odvážny - možno prvý replikant, ktorý by mal túto prekážku prekonať /darkyňa života ho inak zachránila aj vo filme Deckardovi/. Rachel je vrcholným dielom boha Tyrella, najdokonalejším kedy vytvoreným replikantom. A reprodukcia je jedným zo základných prejavov skutočného života. Rachel si rozviazuje pri hre na klavíri svoj pevne utiahnutý účes, akceptuje svoju ženskosť a berie svoj osud do vlastných rúk. Sexuálne spojenie medzi Rachel a Deckardom je vlastne prvé svojho druhu /!!/ podobne ako tomu bolo pri Adamovi a Eve. Zároveň to naznačuje budúcnosť. Hľadanie cesty spolužitia človeka a nového ľudského "plemena".

 "It’s too bad the girl won’t live. But then again, who does?” - Gaff /posledná veta a jeho prvá po anglicky/

Roy Batty - "Questions". Pozrite si ešte raz ten film, po prečítaní tej haldy textu /dalo som to napísať po scéne a jednotlivých vetách s absolútnym hlbkovým rozborom, musel by som to však vydať ako samostatnú knihu/ je už asi každému jasné o čo vlastne vo filme Bladerunner ide. Koľko autobiografie a subjektivity Riddley do scenára vniesol, "most complete and personal film" si musíte už nájsť sami, je však ateista, bojuje s náboženstvom aj so svojou vierou /pochoval oboch bratov, otec bol profesionálny vojak, nalomený vzťah/. Bladerunner je film o ceste. Sledujete vývoj, hlavne duševný, každého z replikantov, ako sa v nich prebúdza ľudskosť, ako sú viac a viac podobný človeku so všetkými jeho cnosťami a chybami.

Deckard a Rachel je modelová dvojica novej "strojovej" humanity kontaktujúcej sa s ľudstvom. Filozofovia celé tisicročia hľadajú odpovede na večné otázky - ako definovať život, ľudskosť, zmysel  života, kde vlastne smerujeme, ako to skončí, najvyšší morálny zákon. Kruh života a smrti. Replikanti vo filme sú výsledkom toho hľadania. Stroj stvorený človekom schopný žiť, snívať /o elektických ovečkách ?/, pamätať si, cítiť, rozmožovať sa a zomrieť - spĺňa vlastne technické kritéria živého človeka. Aká teda bude naša odpoveď, čo vlastne hovorí boh na svoje dielo, na živého človeka ?

---------------------------------------

Appendix:

Zvieracie motívy. Roy - vlk a vlčie vytie keď naháňa Deckarda, tiež holub po svojej vlastnej smrti. Leon - korytnačka. Zhora - had, tetovanie cobry, telový makup v podobe hadích šupín. Pris - mýval, makeup tesne pred jej smrťou. Tyrell - sova, viď aj jeho "sovie" okuliare. Rachael - pavúci, viď jej implantovaná spomienka. Sebastian - myš, mala, nenapádna. Deckard - zbabelé kurča. A samozrejme ten jednorožec.

Kübler-Ross model. Replikanti vo filme /hlavne Roy, Rachel ale aj Deckard/ prechádzajú klasickými 5 štádiami smútku /umierania/ - DABDA: Denial, Anger, Bargaining, Depression, Acceptance. Rovnako ľudská reakcia ako u ľudí samých.

Bradburyho budova /vo filme ide o interiér domu, kde žije Sebastian/ - ide o skutočne existujúcu nehnuteľnosť nazvanú na počesť jedneho z najlepších a najhodnotejších scifi spisovateľov všetkých čias - Ray Douglas Bradbury. Žartujem. Barabizňa je nazvaná po jednom bezvýznamnom milionárovi. Avšak spisovateľ Bradbury sa aspoň takto nepriamo do tohto filmu dostal.

Filmová Rachel má implantované spomienky vychádzajúce zo skutočných zážitkov Tyrellovej mladej /ľudskej/ netere. A ta sa volá - Sarah. Radšej na ten odkaz ani neklikajte, neb sa dostanete na pekelné biblické scestie. A už vôbec neprátrajte potom čo sa stane v druhom knižnom pokračovaní Bladerunnera, stačí keď budete vedieť, že osud Rachel a Sarah sleduje bibliu až nepríjemne presne.

Mená - Umelina Roy, Leon, Zhora, Pris, Rachel vo filme vystupujú pod svojim prvým menom. Ľudia Deckard /tu film zámerne klame telom/, Bryant, Heldon, Tyrell, Chew, Sebastian pod svojim druhým menom. Segregácia, rasistické poznámky a kastovanie je vo filme prítomné na dennej báze.

Battleship

Explicitne idiotsky film. Na nič sa nehraje, ide de fakto o vyjuchanú ale efektnú, náborovú reklamu pre americké námorné sily. NAVY je proste super a rozpráši akéhokoľvek nepriateľa. Ako decko som vyrastal hlavne na kvalitných scifi knihách a napriek tomu, že Star Wars /SW/ trilógia je vykopávka z roku 1977 je stále neprekonaná a v mojich očiach dokonca aj po technickej stránke. Nové scifi filmy s populárnou témou - emzák útoči a prehráva sú bez výnimky na 100% až nepríjemne retardované a pozerať ich ďalších 30 rokov podobne ako SW rozhodne nebudem.

Scifi je skratka pre science fiction, vedecká fikcia. Niečo čo má aspoň zdanlivo reálnu oporu vo fungujúcich prírodných zákonoch, len sme na to ešte pri našom stupni vývoja ešte neprišli. Battleship popiera fyziku, logiku, dokonca aj mikroekonomiku a výmenný kurz rupie a marky. Sledujte. Dnes máme v NASA zozname stovky exo planét v tzv. obyvateľnom pásne. Najbližšia mne známa hviezda je Proxima kentauri je od nás 4 svetelné roky ďaleko. Nemá obyvateľnú planétu a aj keby ju mal, tak signal vyslaný ku nej by tam letel 4 roky, vo filme to bolo pravdepodobne ešte ďalej /fiktívna planéta G/. Ak by ste aj ako emzák zareagovali okamžite a leteli rýchlosťou svetla ku zdroju signálu, tak to bude trvať ďalšie 4 roky, kým položíte nohu na matičku zem. Dokopy teda uplynie aspoň 8 rokov, od prvého "hello world". Samozrejme nie v našom filme.

Emzáci sa valia ku zemi a na orbite si nevšimnú meteorologický satelit, jedna ich loď sa rozfláka na cucky a dopadne na Hong Kong, zvyšok zámerne padne do mora okolo Havajských ostrovov. Ide o útočno-prieskumný výsadok, ktorého cieľom je presondovať situáciu a poslať o tom správu domov. Ak som to správne pochopil, cieľom je kolonizovať alebo aspoň hospodársky využívať našu planútu. Tou rozbitou loďou však naneštastie bola ich vlastná komunikačná jednotka a teda ak chce "ET zavolať domov", tak potrebujú náhradné riešenie. A tým je práve stanica na Havaji, ktorej signál ich tu prilákal. Vztýčia teda okolo celej plochy na stovkách štvorcových kilometrov gigantické silové pole a makajú na svojom vysielači.

Emzáci sú nepredstaviteľne vyspelejší. Cestujú nadsvetelnou rýchlosťou, majú silové polia, absurdne výkonné zbraňové systémy, pancier z radioaktívneho lawrencia s polčasom rozpadu okolo pár minút /ehh/. Napriek tomu ich vo finále hravo porazí jeden staručký, driftujúci, asi 90 ročný "analogový" ťažký krížnik s rovnakou starou posádkou. Pozemšťania si pomôžu aj slnečným svitom alebo snajperkou /áno, kozmická loď nepriateľov nemá šancu/. Situačná dementnosť prakticky každej situácie niekoľko krát prekročí maximálny rozsah stupnice - what the fuck. Nechcem však prezradiť úplne všetko.

Vytiahnem však jeden starší film - Tajomná žiara nad pacifikom, ktorý sa na problém stretu dvoch technologicky značne rozdielnych súperov pozrel v opačnom garde. Americká, najmodernejšia lietadlová loď z roku 1980 sa posunie časom tesne pred útokom na Pearl Harbor /1941/. Už 40 ročný rozdiel v technológií stačí na to, aby tam tá modernejšia technika v zopár vojenských stretoch absolútne dominovala. O stovky rokov vyspelejší emzáci v Battleshipe však dostanú tvrdo na hubu. Film sa teda zmenil na rovnako odľahčenú paródiu ako podobný Deň nezávislosti /zavedieme im tam vírus do počítačov/ alebo Vojna svetov /opäť vírus ale biologickej povahy/.

Tieto filmy sa vlastne sami degradujú do úlohy nenáročného reklamného pamfletu okázalo oslavujúceho ameriku alebo ich námorného a pozemného vojská. Je to škoda. Avšak plne to chápem. Kvalitné scifi knihy nemajú problém bojovať s realnejším pohľadom na podobný vojenský stret. Paradoxne ak by aj ku nemu došlo, vlastne by nebolo o čom písať. Nemali by sme žiadnu šancu a došlo by ku našemu totálnemu vyhladeniu doslova za pár chvíľ. Ak by dnes amerika nemusela pozerať na ľudské stráty a použila "všetku aj sofistikovanú nevojenskú silu", tak vyhladí celý afganistan do mesiaca, ostane tam len púšť a kozy.

A to je ten problém, s ktorým bojuje aj design našich hier. Ak je technologický rozdiel medzi oboma stranami príliš veľký, viacmenej nemá "o čom hovoriť". Viď aj Resistance 3. A samozrejme psychologická dráma v prostredi akčnej hier o posledných preživších nikoho nezaujíma, ani to ako sa ten vyvolený dostane ku "centrálnemu reaktoru" a vyhodí to celé do ľuftu. Killzone séria ukazuje konflikt dvoch rovnocenných strán, avšak nemajú ani šajnu ako príbeh a prostredie správne uchopiť a dramatizovať. Killzone teda padol na hubu, odporúčam celému dev tímu inšpirovať sa Hubáčkom /skutočný vojenský guru, fantastická dokumentárna práca/. No a potom tu máme HALO a jeho asymetrický konflikt. My versus vyspelejší, alebo oveľa vyspelejší emzáci, ktorý na mňa pôsobí rovnako trápne ako ten Battleship.

Záver. Ak je nepriateľ oveľa silnejší ako my - urobte z toho depresívny survival horror, utopte to v slzách a dajte tam tragický koniec. Dôstojne zdochnite. Ak sme silnejší my - urobte z toho odkaz z morálnym presahom a zdvihnutým ukazovákom /Kolumbus versus Indiáni, Conquistador versus Inkovia/. Ak sme zhruba na rovnakej úrovni - študujte Hubáčka a dostanete strhujúci vojenský epos, o ktorom budu bardi spievať piesne ešte o ďalších 50 rokov. A nezabudnite - vojna potrebuje hrdinov, osobnosti, veliteľov, skutočné autority a to aj na tej "druhej strane". Tu hry ako Killzone a Resistance opakovane zlyhávajú na celej čiare.

Final Fantasy VII: Advent Children Complete

Remake FF7 nebude. Square to najprv dlho obkecával slovami, že by to zhltlo kopu prachov, potom času, drísty o ťažko konvertovateľnom grafickom štýle. Nemožnosť dať dokopy pôvodny tím. Stovky výhovoriek. Až na tú úplne poslednú. Najčerstvejšiu. Sám prezident Square priznal, že skutočný problém je inde. FF7 /1997/ považujú za absolútne najlepší diel Final Fantasy série a jeho remake by mal zničujúci dopad na FF značku, ktorej sila je dnes na historickom minime. Pochovaná pod 15 rokmi odpadu a slabých hier. Remake teda bude, ak dokážu urobiť lepšiu hru ako FF7. Ak sa teda prasatá naučia lietať a v pekle postavia hokejový štadión.

Mimochodom, keď sa trochu pomotáte po neogafe, možno vás prekvapí silná animozita až nenávisť voči FF7. Niektoré deti ju považujú za najhorší diel série. Radšej majú tie novšie pokračovania. FF8 - priblý príbeh katégorie sitcom z prostredia vysokej školy pre panicov s nefunkčným bojovým systémom. V hre vám inak beží v reálnom čase žold /prachy nezískavate v súbojoch/, ktoré však nemáte za čo minúť. FF9 - návrat ku fantasy duchu vynikajúcej trojice FF 4-5-6. Presnejšie stredoveký steampunk, lepšia hra ko FF8, avšak dosť mdlá a ťažko ma niekto prinúti zahrať to znova. FFX - svojho času nahorší diel série. Napľutie do ksichtu. Totálna linearita, vypustenie worldmapy, žiadne poletovanie s Highwindom. FF12 - najnudnejšia FF všetkých čias, uspávač hadov s ešte domrdanejším bojovým systémom ako FF8. FF 13 - veľkolepý návrat ku "kvalite" FFX. Sračky. FF13 Versus - dynamický bojový systém na spôsob Kingdom Hearts, worldmapa a pseudoexplorácia krajiny, "highwind" a teda návrat ku klasickému designu. Túto hru Square odmieta dokončiť a nepochybne koketuje s tým ako jej 50 gigabajtov, možno viac, napchať na 3 x DVD, však.

Naspäť ku FF7. Square sa teda aspoň pokúsil túto hru dobre podojiť. Bezpochyby sa dobre nabalili. Kompilácia sveta FF7 im k tomu dala dostatok príložitostí. Variáce na tému FF7 vo forme hier pre mobily, handheldy, konzoly /PS2 - lacná aleb vydarené budgetovka Dirge of Cerberus z roku 2006, hra využíva asety z CG filmu FF7: AC !!!/, merchandíze, komixy a filmy. Mimo anime štýlu aj veľkolepé CG dielko - Final Fantasy VII: Advent Children /2005/ a jeho režisérsky zostrih s podtitulom Complete /2009/. FFF - final fantasy fanatics boli doslova vo vytržení, predsa len prvý FF film - Final Fantasy: The Spirits Within /2001/ nebol tak celkom Final Fantasy filmom. Technická poznámka - obe filmy mala pod palcom ako distribútor SONY. Adventa som videl pred rokmi, včera som si doplnil rozhľad o "kompletnú" verziu. Stručný pohľad človeka, ktorý miluje FF7ku.

Úzkosť, nuda, hanba. Strašna megasračka tento filmeček, dve hodiny kopania do mojich spotených vajec. Ak ste nehrali FF7, potom boh s vami, pravdepodobne to do 45 minút vzdáte. Film opisuje udalosti 2 roky po konci FF7 /hra Dirge of Cerberus tuším tri roky po/. Základná premisa je kravina. Fabulácia neprítomná. Príšerné dialógy. Motáme sa hlavne okolo Midgaru. Kultové to mesto. Geostigmu ber pes, aj zázračne deus ex riešenie. To už budete vedieť, že celá koncepcia filmu je dávno v troskách. Dramaturgia na PNke. Strih chaotický. Rufus povstal z hrobu a bojuje za správnu vec. Cloud spí na matraci v kostole.

Bože dobrý. Cloud. Osamelý vlk. Prdelkuje sa 3/4 filmu v apatii, sebaľútosti, depresii a stále neošukal Tifu. Chudinka stále čaká. Záplava hudbičiek z FF7 v kvalitnom aranžmá. Hrozné boje. Aj ten záverečný, žiadna logika, fyzika, napätie. Predsa som však vypustil slzu, ako hroch, to keď Cloud letel. Tak strašne ľúto mi bolo tých 15 stratených a dokurvených rokov od FF7. Vincent, Barett, Red13, Cait sith, Juffie, Cid vrazia na scénu bez varovania. Neznalý veci musi iba ohromene čumieť. Ok. Raz som sa zasmial. Vrchol filmu. Pri takzvanej víťaznom fanfáre, ktorú ma jeden zo záporákov ako zvonenie v mobile, bolo to skvele načasované. Inak nič.

"Kde je matka ?". Vo filme sa nehreší, nenadáva. Vlastne jeden malý zasran tam raz povie - zkurvysyn. Ale ide o vypätú situáciu, kde na námestí plnom ľudkov dochádza ku veľkým jatkám. Mimochodom podpásovo zákerne som to sledoval. To námestie bolo aj po 15 minútach /ľudia z neho neustále utekajú preč/ stále plné až po kraj. Asi behajú stále dokoola ako alach fuckbar púštne krysy v pyžamách v mekke okolo šutra. No ale vážne - kde je matka ? Túto vetu som počul vo filme toľko krát ako fuck a shit v Pulp Fiction. Nasrať. Konanie kohokoľvek v tom filme je insitne stupídne.

Už pôvodná verzia o dĺžke hodina a pol bola uzťahaná žvejka bez chutí. Pridaná polhodina v kompletke to proste zabila. Krovie /vincet, barett, cid, a spol./ sú iba epizodické postavičky. Cloud je kokot. Tifa je OK, ale celé tie roky žila v celibáte a bez šukačky. To nie je normálne. Sephirotha film zhovaďuje a opäť sa nechá prekvapiť Omnislashom. Záporácke trio lieta celým filmom a vykrikuje - kde je matka !! Nakoniec je najviac srandy s tajnou službou zlej Shinry. Turks. Vo filme uvidíte všetkých. Stiahnite si filmovú verziu songu One Winged Angel, film samotný nechajte pre vlastne dobro na pokoji. FF7 bola vrcholom produkcie Square Softu, na viac proste nemajú.

Obeť najvyššia

Film The Prometheus. V žiadnom prípade vás nebudem unavovať technickými triviality a nepodstatnými somarinami. Film je to slabý, chaoticky zostrihaný, úplne mimo vysnívaných predstáv R. Scotta, urobený iba za polovicu peňazí, ktoré chcel a so semi-funkčným scenárom. Od polovice je to akčná video hra ala Resident Evil v kozme. Dead Space presnejšie. Aj tak však na fórach a špeciálne na to určených filmových sajtách panuje dokonalý zmätok čo tým chcel vlastne autor povedať. Nuž, problém je v tom, že Ridley Scott je veľmi sčítaný človek plný duchovna, čo už niečo zažil. Návštevnici kina a recenzenti však drvivej väčšine nevedia správne prečítať ani svoju výplatnú pásku, teda tí čo už pracujú. Ponúkam vam teda malú kuchárku, ktorá síce nepôjde otrocky po scéne a po každej vete, ale dá vám jasný návod ako máte o filme premýšľať.

Mytologický Prometeus bola polobožská bytosť. Titán. Bol to on, čo stvoril človeka z hliny a nezištne sa obetoval, keď im dal naspäť oheň z Diovho paláca, ktorý im predtým zobral za trest sám božský Zeus. Prometeus skončil prikovaný na skala, kde mu každý deň orol rozdriapal pravý bok a ujedal z pečene. Zeus sa však vo svojej zlobe nezastavil, jednu zo svojich dcér - Pandoru poslal aj s venom za bratom Prometea. Tým venom bola skrinka. Pandorina skrinka ukrývajúca všetko zlo sveta. Napriek zákazu Dia ju Pandora otvorila, čo on ale predpokladal. Zlo sa rozšírilo po celom svete, na spodku skrinky ostal iba Anjel nádeje. Astrea. Promeatea inak oslobodil Herakles, aby však neporušil Diov trest, nosil ďalej prsteň s kameňom z kaukazkej skaly.

Ak teda v úvodnej časti filmu vidíme mimozemšťana ako sa na neznámej plánete /jej meno je nepodstatné/ vypijúc čierny roztok obetuje, aby stvoril život, vidíme nášho prometea. Psychologické štúdia dokazujú, že v zdravej vzorke populácie stúpa morálnosť človeka s vyšším vekom. Vo veku 40-50-60 rokov sme teda schopný častejšie konať - dobro. Civilizácia mimozemšťanov, ak bolo schopná prežiť milióny alebo miliardy rokov, okrem toho, že dávno opustí telesnú schránku musí byť nositeľom najvyšších morálnych princípov. Jediným pozemským ekvivalentom je učenie a život Ježiša Krista /dôležité/. Koncept umierajúceho a obetujúceho sa boha alebo obety je prítomná de fakto v každej kultúre. Perzskej, egyptskej, starozákonná, židovská Abrahámová skúška !!

"Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás ... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov." Posledná večera.

Vo filme teda vstupujeme do svätyne /pandorina skrinka/. Letmé pohľady na dve reliéfy. Niečo podobné človeku s pokojom v tvári a roztrhnutým trupom na pravej strane a ďalší reliéf s diabolským xenomorfom s "telom pribitým na kríži". Obraz dobrého stvoriteľa - darcu života a satanáša čo ho berie. Obsahom "skrinky" je katalyzátor - čierny sliz. V sále s urnami Shaw povie - "zmenili sme atmosféru v tomto priestore". My. Katalyzátor reaguje na ľudskú myseľ. A zdá sa, že ani jeden z nich neprešiel skúškou, ktorou musel prejsť aj Abrahám /čierny katalyzátor pravdepodobne modifikuje svoje správanie ku horšiemu, alebo lepšiemu podľa morálnej "čistoty" probanda/.

"Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, ... a obetuj ho ako zápalnú obetu." Ježiš Abrahámovi.

Podľa filmu došlo ku masakru a smrti mimozemšťanov vo svätyni pred 2000 rokmi. Vtedy sa na zemi udiala náhodou jedna veľmi najdôležitejšia udalosť. Smrť Ježiša, ktorý sa obetoval za nás a na kríži aj s prepichnutým pravým bokom. Nechcem explicitne tvrdiť, že Ježiš je jeden z nich. Disponuje však dokonalými morálnymi vlastnosťami a božskou podstatou. Naši hrdinovia testom neprešli /čierny roztok nereaguje na robota Dávida/. Prehnilí, egoistický, povrchní, zlí, sebastrední, neschopní sa obetovať. Zomreli rukou diabla, nie náhodou aj v podobe hada. Symbol prvotného hriechu.

Na palube lode však máme presvedčenú kresťanku Shaw. Neplodná katolíčka s krížikom. Jej priateľ sa počas premeny sám rozhodne zomrieť-obetovať, čo sa aj stane ako ináč - prometeovým ohňom. Shaw čírou náhodou porodí votrelca na vianočný deň, deň narodenia Krista. Podobne ako svätá Maria, kde išlo o panenské počatie, aj naša neplodná Shaw zázračne otehotnie semenom infikovaným čierným katalyzátorom. To že je "tehotná" jej rozochvene oznámil robot Dávid /biblické meno/ a ide štýlom reči o kópiu toho čo archanjel Garbiel povedal Márii, matke Ježiša Krista a nielen jej, spomenul aj sesternicu Alžbetu, ktorá bude tiež samodruhá.

"A keď vošiel ku nej anjel, po­vedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požeh­naná medzi ženami!" Lukáš 1:28

Druhé filmové menom našej kresťanky Shaw je Elisabeth /Alžbeta !!/. "A king has his reign. Then he dies. It's inevitable." - Meredith Vickers. Kráľ Weyland nazval robota Dávida tým najbližším tomu, čo by mohol považovať za svojho syna. Pragmatický egoista Weyland chcel tajomstvo nesmrteľnosti. Nesmrteľný život však Kristus sľubuje iba tomu, kto nesebecky a úplne verí v neho. A čo definuje Ježiša ? Absolútna láska a dobro. Weyland neprešiel skúškou a zomrel.

Na forách sa ľudia pýtajú, prečo nás chcú teda zničiť, keď nás svojou nezištnou obetou stvorili. Važení - prečo z poľa odstraňujeme buriny, alebo zločincov dávame do lochu. Prečo biblická potopa a boží hnev nášho stvoriteľa vyhladil celú zem až na niekoľko spravodlivých. Ak teda film Prometheus bude mať ešte nejaké pokračovanie - nepochybne pôjde o hru najvyššiu. Sonda do duše človeka. Božie váhy. Sme schopní nežiť ako prasatá, konzumné všetko ničiace zvery bez duchovna ? Kým to natočia odporúčam vám okrem biblie a gréckej mytológie - si prečítať aj celú viacdielnú Nadáciu od Izáka Asimova a pozrieť si patologicky známy scifi seriál Dr. Who s doktorkou Shaw /náhoda, heh/, kde tiež riešia problém čo s mimozemšťanom, čo nám život dal a teraz sklamaný výsledkom, ho nám chce zobrať. To isté v celovečernom filme The day the earth stood still s K. Reeves. Takže lovu zdar a kultivujte sa, inak si vás xenomorph a čierny sliz nepekne podá.

Zloduch

Nemám rád filmový western žáner a už vôbec nevyhľadávam tie kusy s Clint Eastwoodom. Jedinou výnimkou je jeho cameo v sci-fi trilógii Back to the future. Kovbojky čítam samozrejme bežne. Z winetua však ani čiarku. A vcelku žeriem spaghetti western. Ak vám doteraz z toho málo čo dáva zmysel, začnite bibliou "divokého západu" - Muž so srdcom kovboja. Kniha, nie ten úbohý film. Nenájdete tam nič z tých patetických, plytkách, ľahko čitateľných a z reality vytrhnutých sračiek, ktoré nájdete vo filmoch - kovbojkých. Osamelý jazdec s dvoma koltami sa potuluje na vernom koni šírou krajinou, nebezpečný pištoľník s pomstou v srdci. Sračky. Mnou vyššie odporúčaná kniha je o skutočnom povolaní - kovboja zasadenom do autentických reálií. A je úplne bez námahy lepšia než všetky tie kultové filmy s Johnom Waynom, alebo Butch a Sundanceom. Fuck prestrelku pri Ok Corral. Výnimočne nepreháňam. Preto som pri pozeraní filmu True Gritt už po pár minútach znechutene rozmýšľal, do ktorej rite mám tlamu za tento tip poslať.

Sheriff “Little Bill” Daggett - nominated Villain, William Munny - nominated Hero

Tento článok nakoniec skončí pri videhrách, nebojte sa, ale musím budovať túto myšlienkovú konštrukciu pekne od podlahy. Tož cez víkend som si na VHS pásku nahral iba tak naslepo jeden western z roku 1992 s menom Unforgiven /Nezmieriteľní/. Dej stručne - bude to dôležité. Dvaja kovboji /skutočne iba ťažko pracujúci honáci, nič extra/ si po šichte idú dobre zašukať. Jeden z nich má malého frantíka, kurvička sa začne rehotať a skonči s dorezaným ksichtom. Stále živá - žiadna dráma. V mestečku Big Whiskey to má však pod palcom veľmi prísny a skúsený šerif "Little Bill" Daggett /Gene Hackman/. Jedno z jeho pravidiel je aj žiadne zbrane v meste - pravidlo č. 14 vycapené na ceste. Jedným z nich asi bude aj - z kurvy krv nepotečie. Šerif teda bez váhania nabehne na scénu - trestom bude sedem koní, ktore tej šlapke musia doslova darovať, ako odškodné. Možnosť dva by bola surové bičovanie. Kurvy však s týmto trestom neboli spokojné, dali dokopy 1000 dolárov /kopa prachov/ a tichou poštou všade rozhlásili, že ide o odmenu za zabitie našich dvoch kovbojov.

Strih. Pohľad na starca William Munnyho /Clint Eastwood/ ako sa váľa pri prasatách po krk v sračkách. Prasačia farma. Pri dverách, za plotom mu stojí mladý nádejný desperádo Schofield Kid /Jaimz Woolvett/. Do uchá mu šepká to o tej 1000 USD odmene. Po krátkom váhaní na to Eastwood kývne pod podmienkou, že si k tej akcii pozve aj starého parťáka Ned Logan /Morgan Freeman/. Bohová trojka, to vám poviem. Munny je vo filme známy /v mladosti/ ako neustále ožraté hovado, ktoré vraždilo deti, ženy, mužov, zvieratá bez varovania. Len tak. Munny dnes ako starec vie, že bol kus kokota. Všetko to opustil pod vplyvom svojej manželky /nebožka vo veku 29 rokov na kiahne, úplne na začiatku filmu jej kope hrob na poli pod stromom/. Ned alias Freeman je iba starý prostatik, čo žije s indiánkou a opakovačku má na stenu zavesenú iba ako rekvizitu. Najmladšie Kiddo je mladučký drsňoch - čo už zabil "piatich" chlapov. Prdlačka - ani jedného, navyše je šialene krátkozraký a nad 50 yardov nevidí ani hovno. Srandovná scénka. Zvyšná skúsená dvojka na tom nie je o nič lepšie - Munny neustále padá z koňa, aj keď je triezvy a trafí leda tak brokovnicou dvere od stodoly. Freeman "trafím oko letiaceho sokola" - počas filmu ani raz nevystrelí. Ako hovorím trojka na pohľadanie. Herecké výkony sú stále pod kritiku, tempo občas viazne, kompozícia detto. Hudbu som si nevšimol.

Trochu to zrýchlim. Šerif Gene Hackman sa samozrejme o tej odmene dozvie tiež, a je z toho mierne podraždený, problémy su zjavne na obzore. Ako prvý do mesta dorazí pištoľník English Bob /Richard Harris/. Hackman ho zdvorilo upozorní o pravidle č. 14 a zároveň je varovaný aby sa ani len omylom nepokúsil zabiť tých dvoch kovbojov. Bob hraje formu, skončí však s rozbitou hubou a prasknutou slezinou, vyhodený za mesto. Šerif je frajer. Hneď na to dorazí naša trojka. V bare šerif natrafí akurát na Eastwooda, je opäť zdvorilo atakďalej - s rozbitou hubou a takmer polomrtvý je Eastwood vyhodený za mestom. Neger s mladým radšej utiekli zadným východom. Bohužiaľ sa naša trojica nevzdáva a zabijú prvý z dvoch cieľov /vrahom je Eastwood/. Freeman na to nemá žalúdok, odkáže im že končí a peláši na koni za svojou indiánkou. Eastwood a kiddo zabijú aj cieľ číslo dva. Netušia, že negra medzi tým chytili /našli pri ňom vražednú pušku z ktorej ale strieľal Eastwood/. Negra sa šerif pekne podá /je pre nich potencionálnym vrahom, takže ho nešetria a chcú od neho ich skutočné mená a vôbec/. Freeman však "výsluch" neprežije, je to predsa len starý prďola. Fajn. Eastwood sa to teda konečne pri preberaní odmeny od tých kuriev dozvie /do poslednej chvíle o tom nemal ani šajnu/. Pošle preč mladého. Do ruky zoberie brokovnicu a upsrotred noci vojde do baru, kde sa šerif a jeho ľudia bavia o ďalšom postupe. Nasleduje poprava. Eastwood to tam vystrieľa - vinný, či nevinný. Prebudilo sa jeho staré zlé ja. Koniec filmu. Odišiel s deťmi a prachmi začať nový život asi do Cisca. Film režíroval sám Eastwood. Vcelku slabota.

Ok. Máme tu teda film - netradičnú kovbojku z pohľadu surového vraha bez svedomia. Dobro to prehralo na celej čiare. Čo s tým majú video hry. Roky sa pohrávam s možnosťou, že niekto urobí samostatnú hru práve tohto amorálneho, hrubého, a brutálneho štýlu. Bez štipky svedomia. Štúdia zla, príčiny a dôsledky. Alebo aspoň otočí nejakú sériu na krátky čas týmto smerom. Killzone 4 a nejaký zvrhlý obrat v deji. Všetci naši súčasní herní hrdinovia sú vlastne dobráci od kostí. Na poľutovanie, ešte aj ten Kratos. Chudák. Musí pomstiť svoju rodinu a zbaviť nás jarma bohov z olympu. Byť úplne a navždy na strane zla možno je lákavé. U zdravého jedinca to však nefunguje. Tento film ako ucelená jednotka, teda bez pokračovania - mi nepriniesol žiadnu katarziu /a že som čítal podobné, ešte surovejšie, a zároveň excelentné knihy, ale s brilantným finále, ktoré náš film nemá/. Ako lekár sa viem značne odosobniť a potlačiť svoju kultúrnosť. Krátkodobé besenie je fajn, ale dlhodobo bez "posolostva" /ehm/ je to iba prázdna póza. Herný trh by to asi len ťažko akceptoval na viac ako "jeden diel". Takže si radšej urobme ďalší tunel so sladkým Shepardom, alebo Batmanom, alebo Ninja korytnačkami. Na tento konkrétny typ hier to bude chceť klasické vzdelanie, znalca duší, veľmi silné literárne zázemie /takýchto príbehov a postáv sú tam tony/ a pevné vedenie postáv a deja. A možno tým zároveň skončí to bohapusto amatérske obdobie, ktoré tu dnes pri písaní scenárov /dialógov/ hier priam zúrivo a bez kontroly panuje.

Tron Legacy

Minule som písal o tom ako sa zo scifi filmu, ktorému z vyššieho vedenia Walt Disney pictures málokto veril - stala legenda. Sučasť pop kultúry. Esteticky unikátna reflexia skutočnosti. Prvé známky o pokračovaní takmer po dlhých 30 rokov naštartovali debátne fóra po celom svete. Málokto chcel aby bol večný odkaz tohto filmu pošpinený slabým pokračovaním. Mám preto pre vás dve správy. Tá dobrá je, že film je OK, ta lepšia, že sa neobťažujte ho pozerať inak ako v pôvodným znení. A maličkosť. Dobrá audio aparatúra je povinnosť. Tron Legacy /2010, Walt Disney Pictures/ je občas posmešne označovaný za dvojhodinový videoklip. Video ako doplnok ku fantastického soundtracku. K tomu sa ešte vrátim, poďme ale na príbeh a postavy. O tom je predsa každý dobrý film.

Kevin Flynn /Jeff Bridges/ sa nám oženil, splodil syna, ovdovel a stratil sa ko balíček cigariet v cigánskej osade. To je prvých päť minút filmu. Jeho syn Sam Flynn /Garrett Hedlund/, dedič trónu, tiež výborný programátor a hacker s náhradným otcom v podobe "strýka" Alan Bradley /Tron z prvého diela/ vedie dosť roztopašný a nezodpovedný život decka bez rodičov. Preváža sa na fotrovej motorke, ducati. O firmu príliš nejaví záujem, ako ľavicový burič nesúhlasí ani s tým ako je vedená, ale zmôže sa iba na zopár kanadských žartíkov. Táto sladká puberta je prerušená prekvapujúcim odkazom, ktorá príde na pager jeho "strýka". A prišla šokujúco z kancelárie Flynnovej videoherne. Foter asi poslal pozdrav zo záhrobia. Synátor sa tam však predsa len vyberie a za zvukov piesne Separate Ways nedobrovoľne ako jeho otex vstúpuje do matrixu. The Grid - virtuálna realita simulovaná v superpočítači Encom 511, ktorú má otec len tak aj s teleportačným laserom v podzemí videoherne.

firewall program Demon a svetelné motorky sú naspäť v špičkovej forme

Následuje hodina a pol audio vizuálnej žranice s výborným tempom. Poznanie toho čo sa vlastne s otcom stalo, virtuálny Tron v nečakanej podobe, zvraty, nový nepriatelia a finále s jasným náznakom tretieho dielu. Mimochodom aj virtuálne postavy sa chcú dostať do reálneho sveta. Nechcem to príliš rozmazávať, aby trochu napätie ostalo aj pre vám. Opäť sa tu veľa fimárskej práce z hercami neodviedlo, snáď až na starešinu Jeffa. Plocha na ktorej sa film odohráva je viac komornejšia než v jednotke. Kevin Flynn /Jeff Bridges/ si opäť strihne dvojúlohu, ktorej druhú časť tu nebudem odhaľovať. Pokus filmu o počítačovú rekonštrukciu jeho mladšej podoby však dopadol OK. Virtuálni herci sú naozaj na dosah. Obligátne akčné pasáže so svetelnými motorkami v aréne su fantastické, detto naháňačkové pasáže na stíhačkách. Binárne kočky v podobe Quorra /Olivia Wilde/ a Gem /Beau Garrett / proste animálne neodolateľné.

Quorra a Gem - design maximálne optimalizovaný pre zvádzanie oboch pohlaví

Film režíroval Joseph Kosinski a producentom bol Steven Lisberger /rejža prvého dielu, v druhom ma cameo štek ako barman v klube End of Line/. Doslova samostatný odsek si zaslúži fantastická kamera, strih, farby, estetika na najvyššej úrovni podľa súčasných kritérií. A audio. Už v úvode som vás varoval, ale tento film na zvuku doslova stojí a padá. Ak pri prvom diely tento definovala grafika superpočítača Cray. Pri dvojke je to podmaz, bravúrny mix symfonickej a synth-pop trance-acid hudby od známých Daft Punk / opäť malé cameo - DJ programy v klube End of Line/. Zvuk je proste skvelý, synchronizácia s akciou na obrazovke je na takej úrovni, že panuje podozrenie, že film sa dorábal ku hudbe a nie naopak ako je tomu bežným zvukom. Dabing nebudem komentovať, kto to počúva s tým českým robí strašnú chybu. Jeff Bridges je nenadabovateľmý a až dôjdete ku mojej obľúbenej pasáži s "otváracim prejavom" Jarvisa /pravá ruka záporáka vo filme/ v bojovej aréne - pochopíte ako dabing tento film doslova poškodil. Dôjde aj na ftipný odkaz na Hviezdne vojny.

Po filmovej trilógii Matrix nás už tento film len veľmi tažko bude niečim šokovať. Ide rozhodne o kvalitnú poctu prvému dielu a predkrm pred tretím dielom. Bob mi je svedkom, že byť aspoň na podobnej úrovni ako toto aj nové diely Star Wars - svet by bol lepším miestom pre život. Kúpte si BD placku, stiahnite si prvý diel, čakajte na tretí. Tron by mal byť súčasťou videotéky každého hráča, aj keď v druhom diely už na túto úpadkovu zábavu nie je kladený až taký dôraz.

Tron

Ako decko som trávil všetok čas, počas nákupov svojich rodičov v miestnom krajskom meste, odložený vo videoherni. Detský kútik, heh. S bratom sme dostali každý po dvacke, jedna hra za 2 Kčs. O samotnú hru mi zas až tak nešlo, prachy sa minuli rýchlo, nemal som predsa dostatočný skill. Ale ta magická atmosféra a ohúrenie nad tým, že je možné ovládať "niečo" na TV obrazovke !! V časopise 100+1 zahraničných zaujímavostí som následne hltal všetko, čo sa týkala počítačovej grafike. Prvé články o super počítači Cray 1 s absurdne veľkým výkonom boli úchvatné, aj s malou poznámkou, že ich výkon sa použil pre rendering grafiky do istého filmu s čudným názvom, ktoré v angličtine nič neznamenalo /Cray 1 sa v ňom objaví aj osobne/.

Tron /1982, Walt Disney Pictures/. Ten názov som si zapamätal a čakal. Podobne ako pri Hviezdných vojnách aj Tron som videl po prvýkrát na maďarskom kanály, kde boli za socíku voľnejšie pomery. Film bol po maďarsky, a v tomto jazyku viem iba to čo aj dnes, ako sa povie čmeliak /nemseremed turbo špeciál/, takže som hltal hlavne na tie "Cray sekvencie". Odvtedy som Trona videl aspoň desať krát a naposledy včera. A tuším prvýkrát aj s českým dabingom.

Tron natočil režisér Steven Lisberger, a inšpirovala ho vôbec prvá dostupná hra na trhu - Pong. A zrealizoval kultové, popkultúrne a vizionárske dielo, kde nájdete svet videoherní, geniálnych programátorv a hackerov, hyper moderné prostredie šéfovskej kancelárie s vybavením o akom sa nám ani dnes nesníva, efektné dotykové obrazovky zabudované do naleštenej dosky stola, rozpoznávanie hlasu, skutočnú umelú inteligenciu. A masovo použitú počítačovo generovanú grafiku. A čo je hlavný ťahák filmu - vstup do vnútorného sveta počítača, prvá predstava virtuálneho kyber priestoru. Mimochodom film je plný počítačovej hatmatilky, ktorá dnes nedáva žiadne zmysel, vlastne to ani svojho času. Išlo iba o ten futuristický wow efekt. Až dorazíte ku pásaži "asi ide o statickú elektrinu" tak pochopíte. Proste pri rychlosti 100kmh vysalo z auta všetok vzduch a šofér sa udusil, takto sa počítačovým jazykom v Trone s vážnou tvárou argumentuje a rozpráva.

K veci. Film podobne ako biblia kyberpunku Neuromancer začína krátkym letom na čiernotou virtuálneho sveta, kde neonové pixely dát ako farebné korálky lietajú každým smerom medzi kockami exe programov a obranných firewallov - s elegantnou prelínačkou do reality nočného mesta a tých istých farebných, reklamných neónov, pútačov a svetiel áut. Náš hrdina, hráč s dušou 14 ročného decka a prepotenými kruhmi pod pazuchami - Kevin Flynn /Jeff Bridges/ sa tu fláka ako urazený ale geniálny progiš vlastniaci videoherňu - Flynn's. Pochopiteľne sa tu hrajú aj jeho vlastné gamesy. Vo filme vlastne sledujeme aj jeho boj s bývalým zamestnávateľom, obrovskou nielen sofvérovou firmou ENCOM, kde zločinný Ed Dillinger /David Warner/ parazituje na jeho ukradnutom hernom softe. Flynn sa ako správny hacker snaží nabúrať ich mainframe a získať dôkazy o tejto nekalej činnosti. Jeho programy sa však rozbíjajú o účinnú obranu riadenú umelou inteligenciou MCP - Master Control program. Despotická, ctibažná AI, ktorá svoj život začala ako šachový program.

aj realita má čo ponúknúť - more pracovných buniek a prekliato veľké dvere

A v tomto bode dochádza k prevratnému prvku. Film nás už v prvej minúte ďalšou prelínačkou šokuje zistením, že za každým program vo vašom počítači, alebo hrou v arkáde kabinete je vlastne "živá" bytosť, chodiaca "do práce" podľa naprogramovania. V tomto matrixe však došlo ku ľavicovému puču. MCP tvrdou rukou trestá akýkoľvek prejav "náboženstva" svojich exe/com/bat súborov. Viera, že boli stvorení ľudským uživateľom ich odsudzuje na prevýchovu alebo výmaz vo gladiatórskej aréne /vo Flynnových ukradnutých hrách/. Zomrú teda ako herný panduľák vo vašej obľubenej videoherni. Film v počítačovej "Cray" grafike gouraud a phong tieňových polygónov bez textúr a s efektnou všadeprítomnou neónovou linkou bravúrne vykresľuje tento virtuálny svet. Nádherne scenérie, exteriéry, digitálne moria a hory. Modrí sú dobrí, a červení ti zlí.

Pacman /!!/ na obrazovke vo veľkom zhluku niečoho čo vyzerá ako komplikovaná a seriózna operačná obrazovka, na ktorej poskok centrálnej AI sleduje pohyb exe otrokov. A hrajú ich živí herci s tvárami rovnakými ako ich stvoritelia - uživatelia. Platí to pre Flynna, Dillingera alebo Trona. Hlavné postavy teda hrajú dvojúlohu. Človeka v slušivom oblečku v tom skutočnom, a vlastnou rukou stvorený program s ich tvárou v tom virtuálnom. Šikovný medzi vami nájdu aj jedného borca v trojúlohe.

Tron osobne - Light Cycles maskot filmu Tron - na tej obrazovke vzadu nájdite Pacmana !!

Tron alias Alan Bradley /hraje ho Bruce William Boxleitner/ je totiž druhá hlavná postava filmu, parťák Flynna a zároveň špeciálny program mimo absolútnej kontroly MCP patrajúci za možným narušiteľmi ENCOMu /primárny cieľ/. Vlastne ide o vhodný vektor prieniku do systému a Flynn to využije, keď sa nedobrovoľne laser kvantovou digitalizáciou dostane do vnútra tohto počítačového sveta. MCP si ho úskokom stiahol na svoju pôdu, kde s ním chce pekne zatočiť. Základná dejová linka je dosť prostoduchá, ale na rok 1982 prevratne originálna a úchvatne vizuálne spracovaná. Dnes majú deti modernú verziu tohto filmu v podobe Matrix trilógie. Flynn si vnútri tohto matrixu užije dva kufre akcie, počítačových hier, hádzania disku /miestna špeciálna zábava/, peloty, pekelných light cycle pretekov aj vo FPS pohľade, nových priateľstiev a finálneho obnovenia mieru na zemi. Nechýba pochopiteľne záverečný boss fight s MCP, bozky, slzy, slobodu pre utláčaných, autorské práva a šéfovské kreslo v ENCOMe pre Flynna a softvér zadarmo pre všetkých.

Česká verzia filmu vás bude od začiatku nasierať prekladom MCP /Master control program/ ako "dálkové ovládaní". Ide pochopiteľne o tu AI - hlavný riadiaci program, nie o diaľkový ovládač ku vašej telke. Dosť ma to sralo, a po pol hodine som začínal paranoidne vidieť ironický úškrn na tvárach hercov, vždy pri vyslovení tohto prekliateho slovného spojenia. Dabing vás neohúri, ani nezabije. Audio je čiste suplementárne, občas 8 bitové, niekedy dysharmonické.

Je zbytočne rozoberať filmársku stranku veci, je pragmaticky účelová, poplatná dobe, kedy vznikla a tých 30 rokov je predsa len takmer jedna generácia zmien. Nielen v účesoch a rámoch okuliarov. Ide vlastne o oduševnelý film - videohru s dejom na úrovni priemernej Atari rubačky a s unikátnou, dnes by sme povedali CG grafikou. Pričom v nej beží značná časť filmu. Akýsi Avatar rokov 80tych. Ostatne takto bol film aj propagovaný. Zopár scenáristických nelogizmov, občas kostrbatejší strih. Každopádne presne 90 minút s dobrým tempom a napínavými akčnými scénami. Pre dnešného hráča určite odporúčaná povinná jazda. Skutočnú pitvu si nechám pre druhé pokračovanie. End of line.