Dokonalý recenzent

Na prvý pohľad ide o rovnakú fantazmagóriu ako politik-populista, ktorý splní všetky sľuby a zároveň si uleje na účet 20 vytunelovaných euro melónov. A neskončí v base. Nie je to však pravda. Objektívny recenziu bez zbytočných drístov a filozofovania nad subjektivitou názoru je možné napísať. Najprv si položte otázku kto tie recenzie vlastne číta alebo sa nimi riadi ? Moja žena, a tá hry občas hraje, rozhodne nie. Stovky miliónov uživateľov "farmville" facebooku tiež nie. Nintendo mantáci určite nie. Ďalšia mario hra pre tých lumíkov znamená okamžitý odchod bez slova protestu do najbližšieho obdchodu s videohrami. Bežnému US/UK kazuálovi bohato stačí reklama v telke. Pekný príklad je Kinedryl od Billa. Show Oprah Winfrey.

Recenzie sú teda určené iba pre stále sa zužujúci segment hardcore hráčov. Niekedy v časoch bez internetu, a najväčšej slávy papierových herných časákov boli jediným relevantným zdrojom informácii. O kope hier pre spectrum som sa dozvedel až z časopisov ako FIFO. Kamoši o nich nemali ani šajnu, internet proste nebol. Recenzia dnes - to je bezcenný prd vo vetre a nástroj tvrdej manipulácie a propagandy, alebo iba prosté ukojenia vlastného ega. Recenzia dnes na všetkých tých renomovaných sajtoch skutočne patria do kategórie - malý reklamný, literárny útvar. Masívna korupcia, úplatky, ovplyvňovanie toho stáda hardcore hráčov vo veku od 12 do 22 rokov. To číslo s hodnotením na konci vlastne najviac zaujíma PR poskokov veľkých vývojárov. Vlastník firma aby videl, že s jeho peniazmi "naložili" dobre. EDGE - ta banda čurákov sa nijako netají, že akejkoľvek HALO hre dajú bez výnimky iba tieto dve hodnotenia : 9/10 ak ide o slabší diel série, 10/10 pre ten lepší. Ich kredit týmto u mňa už roky leži rozdupaný pod zasratými podrážkami naleštených, nacistických kanád.

Ak ste však súčasťou malej redakcie/blogu, na ktorú nemá vplyv korporátny žid z Activision a teda ani vy ich nijako neohrozujete, môžte si dovoliť luxus objektívnej recenzie s hodnotením nižším ako 6/10. Táto hranica je viacmenej pre "renomované" sajty jedno veľké tabu. Hrozí vám vyhadzov a potupné založenie vlastnej hernej sajty. Dobrý herný recezent. Návod ako na to. Dopredu vás ale upozorňujem, že napísanie dobrej recenzie /čo to vlastne je - si možno povieme o chvíľu/ je dar a zvládne to iba málo pisálkov.

Alfou a omegou je narodiť sa pred rokom 1975 a na vlastnej koži zažiť 8-16-32 bitové domáce počítače, konzoly, čiernobielu obrazovku, prvé CGA farby, prvý zvuk, 4 samplované kanály amigy. Beeper na spektre. Nástup Voodoo grafických farieb. Ich koniec. Dobré RTS alebo FPS hry dávno pred DUNE 2 a DOOM 1, ktoré sa považujú za tie úplne "prvé", praotcovia pred ktorými neboli nič. Bing bang. Singularita. Potrebujete teda pevnú kotvu, fundament na ktorom budete stávať. Košaté, hlboké herné skúsenosti.

Ste síce skúsený hráč, veterán, široký rozhľad - ale neviete písať. Nehovorím teraz len o gramatike, slovnej zásobe, alebo správnej stavbe viet, úvod-jadro-záver a podobne slohové kraviny. Ovládať túto rutinu aspoň na slušnej úrovni je viac menej vaša povinnosť. Neviete písať pútavo, strhujúco, spontánne, argumentačne, nie konfrontačne. Vaša kritika, alebo pochvala nemá gule. Vy proste "nevidíte". To je objektívne veľký problém, a jedinou radou je písať, vydržať v tom niekoľko mesiacov, aj veľký anime japonskí majstri svoj štýl cizelujú roky. A počas tohto času analyzujte texty iných autorov, ktoré sa vám páčia, rozpitvajte ich po vetách. Pamätajte však, že časť tej geniálnej a brilantnej smršte slov môže byť a určite aj bude následkom ich talentu a o 10-20 rokov väčších herných skúseností. Teda niečo, čo sa nedá dosť dobre naučiť, alebo napodobniť. Odporúčam profesionálne filmové a divadelné kritiky. Mám svojich obľúbencov a občas iba žiarlivo žasnem ako im to pekne "píše".

Hrajte všetko. Dobre aj zlé. Ja osobne nevyhľadávam bojovky, alebo športy. Ale strávil som v nich aj tak stovky hodín. Široký prehľad musíte mať. Argumenty niečím musíte podložiť. Stereotyp vašich obľúbených FPS je nutné oživiť. Ak vám teda poviem, že o GT2 nevieti nič, kým neprekonáte môj čas. Viem presne o čom hovorím. Ak to totiž urobíte, spadnú vám klapky z očí, čo klapky, olovené platne a uvidíte svätého Petra pri bráne a 66 panien s harfami. Ako dobrý recezent musíte byť aj dobrý hráč. Stredne nadpriemerný. Nasrať. Lepší ako 85% vašich kamošov vo friendliste. Tento skill sám o sebe produkuje silné argumenty a texty. Verte mi. Píše sa to potom samo.

Konzistentnosť. Kritéria a štýl musia byť pevné ako skala. Ak dnes poviem, že Biokunda je slabota, tak to isté bez zaváhania poviem o päť rokov tými istými slovami, bez toho, aby som si pozrel svoje staré blafy, ktoré som na jej adresu vybľul. Neunáhlite sa svojom verdikte, a nerobte ho po pol hodine v hre. To si môžu dovoliť len machri ako som ja sám. Porovnávajte porovnateľné. Toho čo to bude čítať po vás zaujíma aký je vlastne rozdiel medzi Dead Space a Resident Evil 4. Na prvý pohľad len v textúrach. Na tie rozdiely a ich kvalitu /veľmi dôležite/ adresne reagujte. Naučte sa ich hladať a presne definovať. V RE4 som nepotreboval modrú neónovú stopu na zemi, aby som niekde trafil. V Dead Space by som bol bez nej totálne stratený a znechutene by som hru zahodil. Ta gamesa má tak mätúco stereotypné prostredie !! Absolútne sa sústreďte sa na základné herné zložky - pohyb /rýchlosť otáčania postavy, prekonávanie prekážok/, akciu /v Uncharted a Gears je visceralita streľby ako nebo a zem/, inventár, leveling, grinding. Na jadro hrateľnosti. Hra je chytľavá, prečo, hrá má/nemá zásadné problémy udržiať vás pro vedomí aspoň 15 minút. Kóň v Skyrime je terénna koza a nedá sa bojovať zo sedla, v RDR kôň s vami na chrbte rieku neprepláve. Svoju kritiku si vždy dobre premyslite a vybudujte si obranu, aby bola nepriestrelná. To chce schopnosť empatie. Bez nej už teraz odložte pero a padajte hrať Halo: Rýč.

Empatia. Píšete recenziu pre puberťáka a vo väčšine prípadov nejakej dnešnej odpadovej hry. V slumoch Konga tiež nebudete propagovať Karlove Vary. Zhodnoťte tu sračku objektívne. Áno - hra je krátka, áno - scény neuveriteĺne naskriptované, áno - mulťák nemiestne jednoduchý a nevybalancovane zabugovaný. Uvedomte si, že nie každému bolo od boha dané, ako vám a trpezlivo ten debilný dobytok čo v živote neprečítal knihu, veďte ako ich pastier smerom ku lepším hrám. Buďte autorita, vodca, učiteľ v starozákonnom zmysle proroka Mojžiša.

Začnite v malom, pomaličky šplhajte vyššie. Čo tým myslím ? Špičkový recent vás ohúri aj článkom v jednom odseku so 256 znakmi. Ak už časom nejaký veľký text napíšete, vždy ho nemilosrdne zrežte o 25%. Toto pravidlo nemá výnimku, neonanujte nad vlastnými slovami, berte ohľadom na vašich čitateľov. Šalát, vatu, steny textu pošlite do hajzlu. Každé slovo otočte dvakrát. Píšte briskne, úderne, ako frontový spravodaj v Stalingrade, nie salónny ľavičiar vo Viedni. Vaším príkladom nech bude brokovnicový samovrah Ernest, nie guru joe. Skončite v tom najlepšom, a to je práve teraz.

Najlepšia obrana je útok

Poznámka - vysvetlenie mnou používaného hodnotenia sa nachádza na konci článku.

Niečo tak komplikované ako je kvalita vína je možné zhodnotiť až šokujúco podrobným a analyticky presným spôsobom. Dokonca aj tú subjektívnu stránku. Chuť. Keď pozerám na profesionálne recenzie filmov, opery, alebo hudbu - sú vyčerpávajúco adresné. A je radosť to čitať. Človek si skutočne urobí aspoň nejaký obraz, skôr než to vyskúša na vlastnej koži. Za celý svoj život som prečítal viac ako 10 tisíc recenzií na hry. Objektívne tvrdím, že to v drvivej 95% väčšine nemá žiadnu úroveň, profesionalitu, hodnotu. Riadiť sa nimi nemá zmysel. Je to celkom paradoxné, ide predsa o názor na produkt, ktorý stojí viac ako kniha, lístok do opery, alebo do kina. Z čoho nepriamo vyplýva, že rovnako veľká časť hráčov aj tak hraje warez, takže tie recenzie berú také aké sú. Trochu sa pobaviť.

Dnes už vieme aj to, že redakcie sú v úzkom, priam mafiánskom styku s distribútormi týchto hier, a za nejaký ten bakšiš hodnotenie hry upravia, smerom hore. V praxi to vidíme ako hysterický pochod lumíkov na métu 10/10. Viď GTA4 - HALO3 -Bioshock, Mass effect v poslednom čase. Games.tiscali.cz, a jeho blábolenie o Wii Fit. Napriek absolútne nespochybniteľným chybám, odfláknutosti, povrchnosti a celkovému priemeru sa k absolútnym známkam bez problémov dopracujú. Je celkom bežné, že na istých typoch súťaží sa prvé miesto neudelí, ak daný hodnotený predmet nespľňa isté atribúty kvality. To je tá profesionálna etika človeka čo hodnotí. Preto má napríklad vždy rozosmejú názory detských recezentov pod velením svojho pubertálneho šéfa na sajte sector.sk, kde platí politika - ak je v triede plnej štvorkárov jeden trojkár, tak si zaslúži na konci roka jedničku, lebo je z nich najlepší. Žalostný nedostatok skúsenosti, sebakontroly, a infekcie - spievaj pieseň v tóne ruky, ktorá ti ten zhnitý žvanec podala.

Vráťme sa však do tých nevinných časov tesne po revolúcii v 1989, keď z dnešných HALO hráčov ešte nebol nikto na svete. Tí čo už na svete boli, vyrastali na časopisoch ako Exalibur /obrázok vľavo/, neskôr na SCORE. Priznám sa, vždy ma fascinovala schopnosť recezentov ohodnotiť hru v závere s presnosťou na jedno jediné percento. Fascinuje ma, že "grafika" toho tenisu vľavo, je "lepšia" ako toho baseballu vpravo. Čo zavážilo aj pri záverečnom hodnotení. Sic. Aj po toľkých rokoch sa to isté zopakovalo pri známkach v hre Crysis !! Preto sa tak rád vraciam do minulosti, je to poučné. Nikdy som nepochopil hodnotenie v kolonke - nápad. Ak to beriem do dôsledkov, tak úplne prvá tenisová hra na svete vyfasuje jednotku, všetko po nej dvojku. Za toho praotca môžme kľudne považovať starého dobrého Ponga. Score to neskôr doviedla do dokonalosti, tam hodnotili na percento presne všetky hodnotené atribúty. Tam kde Excalibur machroval s "nápadom", score prišlo s toľko omieľanou originalitou - "77%" v adventúre Simon the Sorcerer. Andrew to myslel smrteľné vážne, predsa ovládania tej hry je kópiou Scumm systému fimy Lucas arts. Napadlo ma, že aj strany v knihách sa tiež otáčajú vždy rovnako, nikto nič lepšie nevymyslel. Nie nechcem sa nikomu vysmievať. Design hodnotenie tiež prešiel bolestivým a dlhým vývojom aby sa opäť vrátil na úplný začiatok. God of War pre PSP za 93%, hoplá. Sám už dlho recenzie ignorujem, beriem ich ako malý literárny útvar, kde už oceňujem iba sloh, slovnú zásobu, ftip, sčítanosť, odkazy do minulosti, rozhľad. Diskrepancie medzi hlasmi stoviek hráčov a pár zkorumpovanými redakciami sú obrovské. Sám pre seba škatuľkujem hry do 4 kategórií.

• 4/4: kupuj za každú cenu- hra, ktorá vznikne raz za 2-5-10 rokov, je uznávaným štandardom, ktorému sa chce každý podobať, bardi o ňom skladajú piesne, aj po všetkých tých rokoch je bez problémov kingom, elvisom, bohom. Sú urobené skutočne profesionálne, s láskou, a nadšením, excelujú po každej stránke, obsahujú iba minoritné nedostatky, majú štýl a esprit. Final Fantasy 7, alebo Monkey Island 1 sú takýmito hrami. Bežíte do obchodu, a dajte za ne bez váhania aj ľavú obličku.
  
• 3/4: kupuj za polovicu alebo tretinu bežnej ceny. Hry, ktoré hrajeme, keď "márne" čakáme na úplnú špičku. Dnes sú to tie klasické 6-7/10 mizérie, ktoré po vynásobení bulharskou konštantou končia na známke 8-9/10. Tam, kde zaúradujú prachy, alebo zaujatosť recezenta, aj na desine. Inak však poctivá a rutinérska kvalita. Konzumný štandard.
  
• 2/4: ukradni - hra, ktorú sa neopovážte kúpiť. Požičajte si ju, alebo kľudne zwarezujte. Ide v mojom prípade o špeciálnu kategóriu. Existujú hry, ktoré sú v niektorom svojom aspekte fantastické: majú nejakým omylom úžasnú hudbu, skvelé grafické vychytávky, známe meno dev tímu a podobne. Alebo ste už všetko ostatné v danom žánre prešli. Máte suchoty. Ako hra však stoja za hovno. Nezdráhajte sa, kľudne si tú feature pozrite, alebo to celé prejdite. Je to na vás.
  
• 1/4: uteč, bež ako o život - dnes by ste sa s týmto typom už nemali stretnúť. Nemusím ďalej komentovať.
  

Vo všeobecnosti je dnes kvalita a počet kvalitných hier vyššia ako v minulosti. Je to logické, s rastúcim výkonom predsa odstraňujeme bariéry limitujúce hrateľnosť, AI za zlepšuje, interakcia s prostredím dtto. Designéri-grafici-scenáristi majú k dispozícii ďaleko priateľskejšie vývojové prostredie. Zúfalo sa nám však nedostáva "jednotiek" , tlak na ziskovosť je obrovský, hraje sa na istotu. Na rýchlokvasný priemer. Zábavnosť hry je nákladnejšia ako jej technická úroveň, preto sa ignoruje. Hra za hrou nenápĺňa očakávania. Generujú však nebývalé kvantá peňazí, takže je to s úsmevom tolerované. Dnešné zmagorené deti s vymytým mozgom. CoD4 je knižne typický príklad. Kašlite preto na hodnotenia hier, dnes máme internet, tlačte na vývojárov, hodnoťte vy ich a vydupte si tú kvalitu, ktorú chcete dostať. Nech vás podplatené redakcie nepresviedčajú o úžasnosti hier B katégorie. Evolution Studios /Motostorm/ bol denne bombardovaný požiadavkami hráčov do druhého dielu, rovnako ako Bungie po druhom diely HALO. Vieme ako dopadlo HALO3, a črtá sa nám ako to bude to s Motostorm 2. Jednotka na obzore.