4. 1. 2012

Dokonalý recenzent

Na prvý pohľad ide o rovnakú fantazmagóriu ako politik-populista, ktorý splní všetky sľuby a zároveň si uleje na účet 20 vytunelovaných euro melónov. A neskončí v base. Nie je to však pravda. Objektívny recenziu bez zbytočných drístov a filozofovania nad subjektivitou názoru je možné napísať. Najprv si položte otázku kto tie recenzie vlastne číta alebo sa nimi riadi ? Moja žena, a tá hry občas hraje, rozhodne nie. Stovky miliónov uživateľov "farmville" facebooku tiež nie. Nintendo mantáci určite nie. Ďalšia mario hra pre tých lumíkov znamená okamžitý odchod bez slova protestu do najbližšieho obdchodu s videohrami. Bežnému US/UK kazuálovi bohato stačí reklama v telke. Pekný príklad je Kinedryl od Billa. Show Oprah Winfrey.

Recenzie sú teda určené iba pre stále sa zužujúci segment hardcore hráčov. Niekedy v časoch bez internetu, a najväčšej slávy papierových herných časákov boli jediným relevantným zdrojom informácii. O kope hier pre spectrum som sa dozvedel až z časopisov ako FIFO. Kamoši o nich nemali ani šajnu, internet proste nebol. Recenzia dnes - to je bezcenný prd vo vetre a nástroj tvrdej manipulácie a propagandy, alebo iba prosté ukojenia vlastného ega. Recenzia dnes na všetkých tých renomovaných sajtoch skutočne patria do kategórie - malý reklamný, literárny útvar. Masívna korupcia, úplatky, ovplyvňovanie toho stáda hardcore hráčov vo veku od 12 do 22 rokov. To číslo s hodnotením na konci vlastne najviac zaujíma PR poskokov veľkých vývojárov. Vlastník firma aby videl, že s jeho peniazmi "naložili" dobre. EDGE - ta banda čurákov sa nijako netají, že akejkoľvek HALO hre dajú bez výnimky iba tieto dve hodnotenia : 9/10 ak ide o slabší diel série, 10/10 pre ten lepší. Ich kredit týmto u mňa už roky leži rozdupaný pod zasratými podrážkami naleštených, nacistických kanád.

Ak ste však súčasťou malej redakcie/blogu, na ktorú nemá vplyv korporátny žid z Activision a teda ani vy ich nijako neohrozujete, môžte si dovoliť luxus objektívnej recenzie s hodnotením nižším ako 6/10. Táto hranica je viacmenej pre "renomované" sajty jedno veľké tabu. Hrozí vám vyhadzov a potupné založenie vlastnej hernej sajty. Dobrý herný recezent. Návod ako na to. Dopredu vás ale upozorňujem, že napísanie dobrej recenzie /čo to vlastne je - si možno povieme o chvíľu/ je dar a zvládne to iba málo pisálkov.

Alfou a omegou je narodiť sa pred rokom 1975 a na vlastnej koži zažiť 8-16-32 bitové domáce počítače, konzoly, čiernobielu obrazovku, prvé CGA farby, prvý zvuk, 4 samplované kanály amigy. Beeper na spektre. Nástup Voodoo grafických farieb. Ich koniec. Dobré RTS alebo FPS hry dávno pred DUNE 2 a DOOM 1, ktoré sa považujú za tie úplne "prvé", praotcovia pred ktorými neboli nič. Bing bang. Singularita. Potrebujete teda pevnú kotvu, fundament na ktorom budete stávať. Košaté, hlboké herné skúsenosti.

Ste síce skúsený hráč, veterán, široký rozhľad - ale neviete písať. Nehovorím teraz len o gramatike, slovnej zásobe, alebo správnej stavbe viet, úvod-jadro-záver a podobne slohové kraviny. Ovládať túto rutinu aspoň na slušnej úrovni je viac menej vaša povinnosť. Neviete písať pútavo, strhujúco, spontánne, argumentačne, nie konfrontačne. Vaša kritika, alebo pochvala nemá gule. Vy proste "nevidíte". To je objektívne veľký problém, a jedinou radou je písať, vydržať v tom niekoľko mesiacov, aj veľký anime japonskí majstri svoj štýl cizelujú roky. A počas tohto času analyzujte texty iných autorov, ktoré sa vám páčia, rozpitvajte ich po vetách. Pamätajte však, že časť tej geniálnej a brilantnej smršte slov môže byť a určite aj bude následkom ich talentu a o 10-20 rokov väčších herných skúseností. Teda niečo, čo sa nedá dosť dobre naučiť, alebo napodobniť. Odporúčam profesionálne filmové a divadelné kritiky. Mám svojich obľúbencov a občas iba žiarlivo žasnem ako im to pekne "píše".

Hrajte všetko. Dobre aj zlé. Ja osobne nevyhľadávam bojovky, alebo športy. Ale strávil som v nich aj tak stovky hodín. Široký prehľad musíte mať. Argumenty niečím musíte podložiť. Stereotyp vašich obľúbených FPS je nutné oživiť. Ak vám teda poviem, že o GT2 nevieti nič, kým neprekonáte môj čas. Viem presne o čom hovorím. Ak to totiž urobíte, spadnú vám klapky z očí, čo klapky, olovené platne a uvidíte svätého Petra pri bráne a 66 panien s harfami. Ako dobrý recezent musíte byť aj dobrý hráč. Stredne nadpriemerný. Nasrať. Lepší ako 85% vašich kamošov vo friendliste. Tento skill sám o sebe produkuje silné argumenty a texty. Verte mi. Píše sa to potom samo.

Konzistentnosť. Kritéria a štýl musia byť pevné ako skala. Ak dnes poviem, že Biokunda je slabota, tak to isté bez zaváhania poviem o päť rokov tými istými slovami, bez toho, aby som si pozrel svoje staré blafy, ktoré som na jej adresu vybľul. Neunáhlite sa svojom verdikte, a nerobte ho po pol hodine v hre. To si môžu dovoliť len machri ako som ja sám. Porovnávajte porovnateľné. Toho čo to bude čítať po vás zaujíma aký je vlastne rozdiel medzi Dead Space a Resident Evil 4. Na prvý pohľad len v textúrach. Na tie rozdiely a ich kvalitu /veľmi dôležite/ adresne reagujte. Naučte sa ich hladať a presne definovať. V RE4 som nepotreboval modrú neónovú stopu na zemi, aby som niekde trafil. V Dead Space by som bol bez nej totálne stratený a znechutene by som hru zahodil. Ta gamesa má tak mätúco stereotypné prostredie !! Absolútne sa sústreďte sa na základné herné zložky - pohyb /rýchlosť otáčania postavy, prekonávanie prekážok/, akciu /v Uncharted a Gears je visceralita streľby ako nebo a zem/, inventár, leveling, grinding. Na jadro hrateľnosti. Hra je chytľavá, prečo, hrá má/nemá zásadné problémy udržiať vás pro vedomí aspoň 15 minút. Kóň v Skyrime je terénna koza a nedá sa bojovať zo sedla, v RDR kôň s vami na chrbte rieku neprepláve. Svoju kritiku si vždy dobre premyslite a vybudujte si obranu, aby bola nepriestrelná. To chce schopnosť empatie. Bez nej už teraz odložte pero a padajte hrať Halo: Rýč.

Empatia. Píšete recenziu pre puberťáka a vo väčšine prípadov nejakej dnešnej odpadovej hry. V slumoch Konga tiež nebudete propagovať Karlove Vary. Zhodnoťte tu sračku objektívne. Áno - hra je krátka, áno - scény neuveriteĺne naskriptované, áno - mulťák nemiestne jednoduchý a nevybalancovane zabugovaný. Uvedomte si, že nie každému bolo od boha dané, ako vám a trpezlivo ten debilný dobytok čo v živote neprečítal knihu, veďte ako ich pastier smerom ku lepším hrám. Buďte autorita, vodca, učiteľ v starozákonnom zmysle proroka Mojžiša.

Začnite v malom, pomaličky šplhajte vyššie. Čo tým myslím ? Špičkový recent vás ohúri aj článkom v jednom odseku so 256 znakmi. Ak už časom nejaký veľký text napíšete, vždy ho nemilosrdne zrežte o 25%. Toto pravidlo nemá výnimku, neonanujte nad vlastnými slovami, berte ohľadom na vašich čitateľov. Šalát, vatu, steny textu pošlite do hajzlu. Každé slovo otočte dvakrát. Píšte briskne, úderne, ako frontový spravodaj v Stalingrade, nie salónny ľavičiar vo Viedni. Vaším príkladom nech bude brokovnicový samovrah Ernest, nie guru joe. Skončite v tom najlepšom, a to je práve teraz.