7. 1. 2012

Tron

Ako decko som trávil všetok čas, počas nákupov svojich rodičov v miestnom krajskom meste, odložený vo videoherni. Detský kútik, heh. S bratom sme dostali každý po dvacke, jedna hra za 2 Kčs. O samotnú hru mi zas až tak nešlo, prachy sa minuli rýchlo, nemal som predsa dostatočný skill. Ale ta magická atmosféra a ohúrenie nad tým, že je možné ovládať "niečo" na TV obrazovke !! V časopise 100+1 zahraničných zaujímavostí som následne hltal všetko, čo sa týkala počítačovej grafike. Prvé články o super počítači Cray 1 s absurdne veľkým výkonom boli úchvatné, aj s malou poznámkou, že ich výkon sa použil pre rendering grafiky do istého filmu s čudným názvom, ktoré v angličtine nič neznamenalo /Cray 1 sa v ňom objaví aj osobne/.

Tron /1982, Walt Disney Pictures/. Ten názov som si zapamätal a čakal. Podobne ako pri Hviezdných vojnách aj Tron som videl po prvýkrát na maďarskom kanály, kde boli za socíku voľnejšie pomery. Film bol po maďarsky, a v tomto jazyku viem iba to čo aj dnes, ako sa povie čmeliak /nemseremed turbo špeciál/, takže som hltal hlavne na tie "Cray sekvencie". Odvtedy som Trona videl aspoň desať krát a naposledy včera. A tuším prvýkrát aj s českým dabingom.

Tron natočil režisér Steven Lisberger, a inšpirovala ho vôbec prvá dostupná hra na trhu - Pong. A zrealizoval kultové, popkultúrne a vizionárske dielo, kde nájdete svet videoherní, geniálnych programátorv a hackerov, hyper moderné prostredie šéfovskej kancelárie s vybavením o akom sa nám ani dnes nesníva, efektné dotykové obrazovky zabudované do naleštenej dosky stola, rozpoznávanie hlasu, skutočnú umelú inteligenciu. A masovo použitú počítačovo generovanú grafiku. A čo je hlavný ťahák filmu - vstup do vnútorného sveta počítača, prvá predstava virtuálneho kyber priestoru. Mimochodom film je plný počítačovej hatmatilky, ktorá dnes nedáva žiadne zmysel, vlastne to ani svojho času. Išlo iba o ten futuristický wow efekt. Až dorazíte ku pásaži "asi ide o statickú elektrinu" tak pochopíte. Proste pri rychlosti 100kmh vysalo z auta všetok vzduch a šofér sa udusil, takto sa počítačovým jazykom v Trone s vážnou tvárou argumentuje a rozpráva.

K veci. Film podobne ako biblia kyberpunku Neuromancer začína krátkym letom na čiernotou virtuálneho sveta, kde neonové pixely dát ako farebné korálky lietajú každým smerom medzi kockami exe programov a obranných firewallov - s elegantnou prelínačkou do reality nočného mesta a tých istých farebných, reklamných neónov, pútačov a svetiel áut. Náš hrdina, hráč s dušou 14 ročného decka a prepotenými kruhmi pod pazuchami - Kevin Flynn /Jeff Bridges/ sa tu fláka ako urazený ale geniálny progiš vlastniaci videoherňu - Flynn's. Pochopiteľne sa tu hrajú aj jeho vlastné gamesy. Vo filme vlastne sledujeme aj jeho boj s bývalým zamestnávateľom, obrovskou nielen sofvérovou firmou ENCOM, kde zločinný Ed Dillinger /David Warner/ parazituje na jeho ukradnutom hernom softe. Flynn sa ako správny hacker snaží nabúrať ich mainframe a získať dôkazy o tejto nekalej činnosti. Jeho programy sa však rozbíjajú o účinnú obranu riadenú umelou inteligenciou MCP - Master Control program. Despotická, ctibažná AI, ktorá svoj život začala ako šachový program.



aj realita má čo ponúknúť - more pracovných buniek a prekliato veľké dvere

A v tomto bode dochádza k prevratnému prvku. Film nás už v prvej minúte ďalšou prelínačkou šokuje zistením, že za každým program vo vašom počítači, alebo hrou v arkáde kabinete je vlastne "živá" bytosť, chodiaca "do práce" podľa naprogramovania. V tomto matrixe však došlo ku ľavicovému puču. MCP tvrdou rukou trestá akýkoľvek prejav "náboženstva" svojich exe/com/bat súborov. Viera, že boli stvorení ľudským uživateľom ich odsudzuje na prevýchovu alebo výmaz vo gladiatórskej aréne /vo Flynnových ukradnutých hrách/. Zomrú teda ako herný panduľák vo vašej obľubenej videoherni. Film v počítačovej "Cray" grafike gouraud a phong tieňových polygónov bez textúr a s efektnou všadeprítomnou neónovou linkou bravúrne vykresľuje tento virtuálny svet. Nádherne scenérie, exteriéry, digitálne moria a hory. Modrí sú dobrí, a červení ti zlí.

Pacman /!!/ na obrazovke vo veľkom zhluku niečoho čo vyzerá ako komplikovaná a seriózna operačná obrazovka, na ktorej poskok centrálnej AI sleduje pohyb exe otrokov. A hrajú ich živí herci s tvárami rovnakými ako ich stvoritelia - uživatelia. Platí to pre Flynna, Dillingera alebo Trona. Hlavné postavy teda hrajú dvojúlohu. Človeka v slušivom oblečku v tom skutočnom, a vlastnou rukou stvorený program s ich tvárou v tom virtuálnom. Šikovný medzi vami nájdu aj jedného borca v trojúlohe.



Tron osobne - Light Cycles maskot filmu Tron - na tej obrazovke vzadu nájdite Pacmana !!

Tron alias Alan Bradley /hraje ho Bruce William Boxleitner/ je totiž druhá hlavná postava filmu, parťák Flynna a zároveň špeciálny program mimo absolútnej kontroly MCP patrajúci za možným narušiteľmi ENCOMu /primárny cieľ/. Vlastne ide o vhodný vektor prieniku do systému a Flynn to využije, keď sa nedobrovoľne laser kvantovou digitalizáciou dostane do vnútra tohto počítačového sveta. MCP si ho úskokom stiahol na svoju pôdu, kde s ním chce pekne zatočiť. Základná dejová linka je dosť prostoduchá, ale na rok 1982 prevratne originálna a úchvatne vizuálne spracovaná. Dnes majú deti modernú verziu tohto filmu v podobe Matrix trilógie. Flynn si vnútri tohto matrixu užije dva kufre akcie, počítačových hier, hádzania disku /miestna špeciálna zábava/, peloty, pekelných light cycle pretekov aj vo FPS pohľade, nových priateľstiev a finálneho obnovenia mieru na zemi. Nechýba pochopiteľne záverečný boss fight s MCP, bozky, slzy, slobodu pre utláčaných, autorské práva a šéfovské kreslo v ENCOMe pre Flynna a softvér zadarmo pre všetkých.

Česká verzia filmu vás bude od začiatku nasierať prekladom MCP /Master control program/ ako "dálkové ovládaní". Ide pochopiteľne o tu AI - hlavný riadiaci program, nie o diaľkový ovládač ku vašej telke. Dosť ma to sralo, a po pol hodine som začínal paranoidne vidieť ironický úškrn na tvárach hercov, vždy pri vyslovení tohto prekliateho slovného spojenia. Dabing vás neohúri, ani nezabije. Audio je čiste suplementárne, občas 8 bitové, niekedy dysharmonické.

Je zbytočne rozoberať filmársku stranku veci, je pragmaticky účelová, poplatná dobe, kedy vznikla a tých 30 rokov je predsa len takmer jedna generácia zmien. Nielen v účesoch a rámoch okuliarov. Ide vlastne o oduševnelý film - videohru s dejom na úrovni priemernej Atari rubačky a s unikátnou, dnes by sme povedali CG grafikou. Pričom v nej beží značná časť filmu. Akýsi Avatar rokov 80tych. Ostatne takto bol film aj propagovaný. Zopár scenáristických nelogizmov, občas kostrbatejší strih. Každopádne presne 90 minút s dobrým tempom a napínavými akčnými scénami. Pre dnešného hráča určite odporúčaná povinná jazda. Skutočnú pitvu si nechám pre druhé pokračovanie. End of line.