10. 12. 2012

Katastrofa


Predstavte si, že detstvo trávite v odľahlej časti francúzskeho vidieku v tieni starého ale funkčného zámku Malevil a cez prázdniny tam máte druhý domov. Tajný bunker. O tridsať rokov neskôr ste bývalým riaditeľom školy, ktorý si zvyká na vlastníctvo práve toho zámku. Voláte sa Emanuel Comte /slovná hračka, comte = gróf/. Ste príjemný človiečik, výrečný, trochu idealista, zvyknutý viesť, malý vodca, priamy chlap, nie sviňa. Akurát počas dovolenky v dobrej nálade spolu s kamošmi drancujete zásoby zámockej vínnej pivnice vytesanej do hlbokej a studenej skaly.

Ráno vás nezobudí opica, migréna a smrad zvratkov ale výbuch vodíkovej bomby /"čistý typ" - neplutoniový, takmer bez radioaktívneho spádu/. Aj keď ste pomerne ďaleko od epicentra, na celú okolitú krajinu dopadné žeravé kladivo ohromného tepla. Všetko v plameňoch, rozprášené do tla, na popol. Po prekonaní úvodného šoku /čo sa vlastne deje ?/, paniky a prehrmení démona chaosu sa naša skupina inteligentných ľudí rozhodne - prežiť. Ste v hodine nula a začínate na zelenej lúke /spálenej a šedivo, špinavej v našom pripade/. Riešite čo piť /máte našťastie zámocku studňu/, jesť /špajza je relatívne plná, ale dokedy ?/ a hľadáte ďalších preživších. Ani vírus eboly totiž nemá 100% úmrtnosť.

V blízkej samote /laz pre morávakov/ a mestečku nájdete ďalších neštastníkov a nejaký utrápený dobytok. Tiež zlobu, závisť, malomeštiactvo a nekonečnú ľudskú hluposť. To bol úvod do postkatastrofickej knihy Malevil. Následuje strhujúci zápas o život. Riešenie základných problémov. Ako sa dostať ku krave, za čo vymeniť koňa, čo zasiať, kedy to zasiať, vyrastie to vôbec, ako ochrániť svoje pole, nájazdy bánd "neľudí" vyhladovaných až na kosť, výroba nábojov, falošných prorokov, sex /nie presne tak ako si to predstavujete/, romantický vzťah /toto by ste určite neuhádli/. A pretože ide o európsku knihu, nečekajte happy end. Poznámka na okraj, ak ste ako deti čítali Tajomný ostrov od Jula Verna, tak identický postup from zero-to hero nájdete aj v knihe Malevil. V zmysle ako si zabezpečiť aspoň základný životný štandard a zároveň to stáda ľudských volov  nejako ukočírovať. Malevil je skvelá kniha, referenčná postkatastrofická kniha, filmovým spracovaním som sa neobťažoval. Fabulácia je výborná, rýdza človečina, uveriteľná psychológia postáv, motivácia, charizmatický hlavný hrdina. Je to napínavé až do smutného finále. Autor Robert Merle je skúsený rutinér a prečítal som od neho všetko čo u nás vyšlo v ČSSR preklade.


ND sa pokúša o dospelý scénar/dospelú hru, chudáci naivný - chce to scénar, obraz, strih, zvuk a celkovú harmonickú kompozíciu dielka od tímu skutočne talentovaných profesionálov

Konečne sa dostávame ku hlavnej časti článku. Postkatastrofická hra The Last of Us pre PS3ku. Úprimne vám poviem, že od Naughty Dog /ND/ sa mi páči jedná, jediná hra - Crash Team Racing /Mario kart killer/. Ich akčný platformer Crash nemá na Spyra /IS/ a Jak and Daxter sa nechytá na Ratcheta a Clanka /opäť IS/. ND su vždy technicky brilantný, vždy, toto pravidlo nemá výnimku. Herne však kopú druhú ligu. A majú príšerne scenáre svoje hier, týka sa to hlavne tých pre PS3ku. Hrozné postavy, vzťahy, príbeh, logiku deja a prostredia, hrozných záporných hrdinov. Príšerný gúľáš. Amaterská práca, úroveň strednej školy. Scenárista - Amy Hennig. A GOTY 2013 - The Last of Us /TLoU/ nemá byť o revolučnej kooperatívnej kampani v semisandboxe so sadistickými zombíkmi /"procedurálna" AI/ pokrytými hubami a plesňou z penicilínu. Kdeže.

Bude to hra o vnútornom prežívaní /alebo rozvíjaní vzájomného vzťahu/ tohto pekla našich dvoch hlavných /a niekoľkých vedľajších/ hrdinov. A z toho mám rozhodne v podaní ND väčší strach ako zo zombie klauna s erekciou v mojej posteli. Herné pokusy o kvalitné scenáre dopadnú v drvivej väčšine prípadov až komicky tragicky. Tragikomicky. A rovnaký pocit mám zo všetkých informácii a videí hry TLoU. A ja som rozhodne obdarený citom pre nájdenie skrytej reality medzi riadkmi alebo pod nimi.

Naughty Dog bolo z tohto uhla pohľadu kritizované už za solídne domrdanú Uncharted 3ku. Želám im ešte dobrú facku za /vysokopravdepodobne/ nezvládnutú TLoU. Poznáte to - prehnané emócie z rodu nepravdepodobných, patetických, mexické telenovely, pritiahnuté za vlasy. Ochotnícka kvalita. Fotorealistická grafika /postavy !!/ nás ženú ku lepším scenárom a uveriteľnejším situáciam. Zatiaľ sa o to starajú amatéri ako Amy Henning. Cieľom je dosať ku hrám kvalitných profesionálov ako Robert Merle alebo John Wyndham /zombie kytky, ďalšia klasická a skvelá postkatastrofa/. Garantujem vám, že aj keď nejako prežijete pseudo AI a ultra script tunel hrateľnosť TLoU, tak vám budú zuby zúrivo cvakať pri treťotriedných hereckých výkonoch. ND pritom TLoU propaguje ako pionera v oblasti nových, dospelých hier, ktoré sú hrubou čiarou oddelené od toho detinského zbytku. Ja hovorím, že na konci skončí ND s maslom na hlave.