"It's Ridge Racer! Riiiiiidge Racer!"— Kaz Hirai na E3 2006.
A dav sa iba posmešne zachechtal. Deň, keď značka Ridge Racer definitívne umrela. Táto séria svoj život začala na revolučnom arcade čipsete System 22 /Namco - nižšie v článku/ a bola doslova oslavou grafiky /luxusné textúrované polygóny v 640x480 na 60fps/ a šialenej hernej mechaniky, keď zákruty prechádzate vrcholnej nerealistickým spôsobom - kontrolovaným šmykom, doslova zadným nárazníkom dopredu, brzdy sú tu nepotrebné, naopak zrýchľujeme až na hranicu možností ľudských reflexov /nitro boost a slipstream v ďalších dieloch/. Ako hardcore jazdcovi mi RR vždy pripadalo divné a banálne jednoduché. Prešiel som RR4 pre PSone doslova na posedenie a okolo nemohúcej AI som robil kruhy ako vlk okolo tučnej ovce. Ridge Racer 1 /1993/ však bežného hráča dostala asi práve tou zmesou výbornej grafiky, vtedy ešte novej a neopozeranej a bujarej hrateľnosti. A výborná techno-pop hudba. A maskot Reiko Nagase /mimochodom jej setra vystupuje v ďalšej hre od Namca - Air Combat/. A nezabudnime na hrateľné mini hry počas nahrávania /Galaxian, Galaga/ - nie sú tam len tak na parádu, ak v tom kratučkom čase stihnete vyčistiť obrazovku, pribudne vám v garáži za odmenu zopár odomknutých áut.
Ridge Racer sa stal launch hrou každej novej SONY platformy. Playstation 1-2-3, PSP, alebo PSV. Pri tej poslednej menovanej sme dostali po šiestich mesiacoch zjavne odfláknutého kódovania a laxného prístupu - 3 trate, 5 áut a nestabilný framerate bežne okolo 20 fps. Veľká hanba, ale ako hovorím - RR už dávno stratila to svoje dobré meno, renomé. Paradoxne kultový prvý diel, o ktorom tu chcem hovoriť najviac, vznikol za rovnako krátku dobu a originál z arkáde kabinetu mal iba jednu trať a nejaké tie malé varianty, vetvenia. Aj keď mi Ridge Racer ako hráčovi nič nehovorí, stále považujem jeho konverziu pre PSone /oproti System 22ke je to neduživý slabinger/ za úchvatnú ukážku programatorského umenia. Síce je rozlíšenie polovičné a framerate tiež - nič jej to neuberá z jej čara a hráči to aj po zásluhách ocenili. Pikoška - vybratá trať sa celá nahraje do pamäte /2 mega RAM/ a teda môžte herné CD vymeniť za vlastné audio s albumom od Iron Maiden a hra takto dostane custom soundtrack fičúru !!! RR1 obsahuje pravdepodobne aj najcynickejšieho záverečného bossa. Čierne Los Diablos auto, výrazne rýchlejšie ako to vaše, jazdiace vždy v ideálnej stopy. Pointou je naučiť sa ju a blokovať ho. Diabol je ftipálek, a ak sa v druhom kole pred neho nedostanete, nechá sa na rovinke obehnúť /stojí na boku !!/ aby vás ďalej štval pred sebou ako lovnú zver. Hra na mačku a myš.
Ridge Racer Turbo aka Ridge Racer High Spec /podľa toho či ide o US alebo EU verziu/ bola technologická ukážka pribalená ku poslednej RR4 /1998/ pre PSone. O čo vlastne išlo. Už som povedal, že RR1 pre PSone považujem za zázračnú konverziu, nuž japončíci na tortu pridali ešte meter šľahačky, jahody a nahú tanečnicu. RR Turbo /ide vlastne o super optimalizovaná RR1/ bola pyšnou prezentáciou toho ako za tie roky pokročilo "poznanie" skutočných schopností hárdveru PSone. Turbo verzia beží na 60 fps /!!/, dvihli aj rozlíšenie, pridali Gouradovo tieňovanie /!!/ a statické tiene vrhané napríklad mostami, mierne dvihli polycount áut a pridali pseudo odlesky a enviromentálne mapovanie. Pôvodny RR1 engine vlastne zrýchlili o 200% a môj obdiv ku takému umeniu prerazil stratosféru. Ostatne rovnaké kúzla sme neskôr zažili pri porte Tekken 3 na PSone, alebo Soul Blade. Počnúc týmto dňom si vlastne uvedomujem, že skutočne platí povestné - v "uzatvorenom" hernom systéme pri low level programovaní ponúka hárdver o 2 triedy lepší výkon než to isté železo v tom "otvorenom" /napríklad PC/. Zároveň to naznačuje, aké obrovské rezervy mal aj arcade kabinet System 22, tam však obmena hárdveru bežalo len o niečo málo pomalšie než pri PC, s optimalizáciou sa tam teda príliš nehrali.
No comments:
Post a Comment
**** pre vloženie hypertextového odkazu do komentára použi CSS kód: hyperlink ****