19. 3. 2013

Proteus


V akej hre ste sa naposledy dostali do situácie, keď vám prebehli zimomriavky po chrbte, ostali ste stáť s otvorenou hubou, slzy v očiach, kŕč v pravej nohe. Dotyk nekonečna, nebeské spevy, klimax. Ja som to zažil dokopy dva krát za posledných 15 rokov. Raz pri hre Final Fantasy 7 - šesť úvodných hodín neuveriteľnej jazdy, kultúrny šok, srdce beží zbesilým cvalom a potom ma mesto Midgar vypľuvlo ako ohryzok jablka a postavilo zoči voči dobrodružstvu epických rozmerov. Druhykrát to bolo, bez varovania, pred pol hodinou. Intenzita toho zážitku /zopár krátkých minút/ nebola až tak divoká, predsa som len nervovo vyčerpaný starý muž, ale veľa nechýbalo.

Meditatívne hudobná "hra" Proteus /PC, 2013/. V gréckej mytológií išlo boha mora a božstvo mnohých tvarov a premien. Už toto samo by ku opisu hry úplne stačilo. Čokoľvek navyše vám pokazí zážitok z objavovania toho, či vôbec ide o hru, aká je jej náplň, má to nejaký koniec ? Nebodaj aj vyšší zmysel. Ako som povedal, v tomto prípade platí, že je dobré o tom projekte nič nevedieť z mojich úst alebo veľkej huby internetu. Predsa však pustím trochu peria a neochotne aj starý beta trailer, ktorý toho pokazí oveľa menej ako ten na oficiálnej stránke /ten určite nepozerajte/.

Ako viete, verím svojej hernej intuícii a šiestemu zmyslu. Protea som teda z veľkej diaľky stále sledoval, nečítal som však žiadne detailné informácie, nesledoval vývojársky blog, nehral beta verziu. Malo to byť niečo v štylizovanej low-res pixel art grafike ala Atari 2600, nejaký typ interaktívnej hudby s grafikou či čo. Na rovinu vám však poviem, že tento koncept by si v súčasnej podobe zaslúžil ešte sugestívnejšie, hlbšie a emocionálnejšie spracovanie. Je to hra "experimentálnej" triedy Drahá Ester, Journey /PS3/ alebo Flower /PS3/. A zjavne sa tento subžáner stáva stále životaschopnejším.


Hra Proteus vyžaduje citlivého, trpezlivého a staršieho hráča. Ovládanie je triviálne, tlačítko pre akciu nehľadajte. Na prvý pohľad ide o neinteraktívnu prechádzku procedurálne generovaným priestorom. Nenechajte sa však oklamať. Buďte šaman, indián, lesný muž, starý druid. Zabudnite na tie TPS/FPS hysterické sračky. Pozerajte sa srdcom. Kopec, tvár skál, hviezdy, tajomné totemy, zvuk. Buďte čistý človek. Počúvajte, pozerajte a určite zistíte čo máte robiť. Na konci, ak sa tam vôbec dostanete, choďte za svetlom, a konečne v celom rozsahu pochopíte moju averziu ku tupým script tuneloidným hrám. Otvorená krajina a jej tajomstvá, to je to pravé.