1. 10. 2019

JRPG tetragram - CHT, FF7, PE1, XG


Neuveriteľné, že Square Soft v intervale štyroch rokov 1995-1998 vypustil túto štvoricu kolosálnych JRPG: Chronotrigger  /1995, rok po uvedení Playstation 1 na trh, vrcholné SNES dielko, štandardná doba dohrania do 25 hodín/, Final Fantasy 7 /1997, PS1, do 50 hodín/, Parasite Eve 1 /1998, PS1, do 12 hodín/,  Xenogears /1998, PS1, do 60 hodín/. Patria k povinnej jazde fanúšikov tohto žánru /FF6 je extra SNES kapitola/. Dve z tých hier sú dokonalé a nepotrebujú žiadne vylepšenia /Chronotrigger a Parasite Eve 1, vďaka Takashi Tokita/, dve z nich potrebujú prefackať - FF7 a Xenogears, kde sa dev tím viac sústredil na scenár a audiovizuál a menej na hrateľnosť. Komunita už veľmi dlho žobre o ich rimejky, len jedna sa ho v blízkej dobe konečne dočká - FF7ka.

Osobne preferujem, ale netrvávam na tom, viac steampunkové, dokonca scifi JRPG, než čistokrvné fantasy ala LoTR /jasné, že Suikoden a Breath of Fire sú super/. Z tohto pohľadu je CHT - steampunk s cestovaním v čase "akože na našej zemi", FF7 a Xenogears sú "veľkoplošné, celoplanetárne bob vie kde" scifi a PE1 zas ukážková vedecká fikcia "v jednom meste ktoré nespí", adresne presne na planéte Zem /niečo ako Akty X/. Celá štvorica bola vo svojom čase úplná audiovizuálna špička, asi ako keď do filmu nalejete 150-200 miliónov USD a ono je to potom aj vidieť. Soundtracky CHT, FF7, Xeno sú nezabudnuteľné, krásne s iks cover verziami a prepychovými aranžmá. PE1 je viac filmovo podmazový, nenápadný ambient v chladných uliciach s padajúcim snehom.

Kvarteto som načal s FF7 hranou na originálnej PS1 na malom CRT, teda doporučená konfigurácia pre úplnú imerziu. Hra používa ako základnú grafiku CG pozadia, po ktorých behá 3D banda panduľákov v jednoduchej polygónovej grafike bez textúr ale s prekvapivo živou gestikuláciou. Detaily si musíte domyslieť a funguje to dobre. Čo vyslovene milujem je prepínanie do bojovej obrazovky, keď sa 2D CG pozadie prevedie do plne 3D poly scény aj textúrami a sledovať ako konverzia dopadne ma veľmi bavilo a darilo sa im to výborne. Super bohaté alfa efekty, mocné 3D počas bojov so summonmi. Pekné. Worldmapa ako 3D textúrovaný minisvet aj s možnosťou poletovania nad krajinkou je paráda a plná riť 3D minihier k tomu. Bombastické CG FMV animačky s nepozorovateľne plynulý prechodom do 2D CG pozadia je čistá rozkoš /preto to CRT o malej uhlopriečke, chápete/.

Chronotrigger - dual tech attack /meč + fire element/, žabák mi robí hanbu.

Chronotrigger je vizuálne presne to isté, len sa musíte "obmedziť" na nadherný 2D pixel art a narozdiel od FF7 na troch CD si vystačíte s maličkým 3 a pol megovým kartridžom SNESu. Je neskutočné, že tam zároveň natlačili aj soundtrack nekonečnej kvality vskutku porovnateľný aj s FF7. Čo CHT "stráca" vo výprave oproti "cedé" FF7 plne doháňa na bojovom systéme. CHT nepoužíva tak drakonicky únavne totálne náhodné boje. V FF7 je bežné, že v jednej cimre na 2 krokoch hra vygeneruje tri náhodné strety. Dnešná mládež by to už nedala. CHT je veľmi uživateľsky prítulná. Enemákov vidíte, je možné sa im vyhnúť, ak je stretnutie náhodné, je inteligentne generované, grinding je viacmenej eliminovaný, v bežnom súboji či s bossákom je treba použiť vhodnú taktiku, nikto vás neženie do vysokého "levelu".

Bojový systím FF7 nemá dobrý balanc. Je to známy fakt. Všetko sa snažíme poriešiť prostým fyzickým útokom, semtam silnejšia mágia, kopa zbytočných magických matérií, nikto nepoužíva summony /neefektívne a príliš dlhé animácie/. CHT je balancovaná výborne, mágia funguje, nie je tam stovka kúziel oproti FF7 ale boje sú rýchle, zábavné. Enemáci sa po bojovej ploche hýbu /v FF7 nie/. V CHT je nutné-vhodné napríklad plošné alebo lineárne útoky časovať tak, aby ste obludiek trafili čo najviac, FF7 to nepozná. To je pekné spestrenie a ešte krajšie sú kombo "tech" útoky, keď sa jeden, druhý, či všetci traja súdruhovia aj na úkor straty vlastného ťahu spoja v jeden oveľa silnejší, viď aj cover obálka samotnej hry. Opäť nič také FF7 nemá /FF7R už údajne áno/. Boják CHT oproti FF7 je teda rýchlejší, zábavnejší, s lepším balancom, menej otravnou náhodnosťou.

presne v tomto skutočnom múzeu namodelovanom v hre 
si podáte aj tam vystaveného T-Rexa !!

Parasite Eve 1 je niečo ako light verzia FF7 len oveľa kompaktnejšia, svižnejšia a komornejšia.  Ovládate iba jednu, hlavnú ženskú postavu. Opäť používa CG pozadia v špičkovej kvalite, pri boji sa však neprepíname do 3D obrazovky, ostávame na pôvodnej grafike /to hru zrýchľuje výrazne oproti FF7 ale strácame ten wow 3D faktor/. V boji sa hýbete ako vy tak aj enemák, v FF7 všetci stoja, podobne časovanie plošných útokov ako CHT. Náhodnosť bojov je vyriešená šalamúnsky. Miestnosť má horúce miesta, ktore spustia boj na 100%, trigger bod vás po prvom spustení už potom otravuje oveľa menej, keď chcete miesto lepšie preskúmať a pobehujete tam ako kura bez hlavy a resetuje sa až, keď miesto opustíte a opäť sa tam vrátite. Podobne ako pri CHT ide o taktiku, leveling sa tu nepestuje.

Xenogears je ťažkotonážny projekt kategórie FF7, dokonca aj hravo nad ňou, ak by sa podarilo zrealizovať pôvodný zámer v celom rozsahu. Podobne ako FF7 je boják veľkou slabinou, je ťažkopádny, plytký, funkčnosť postačuje ale nie je to zábava ako pri CHT alebo PE1. A samozrejme náhodné súboje, ups. Xeno ide na grafiku úplne opačne ako ako FF7/PE1. Všetko je renderované v 3D, v reálnom čase, polygóny a textúry, enginovky /zopár kreslených anime alebo CG animácií/. Je to veľmi ambiciózne s ohľadom na nízky výkon PS1 /bežná scéna nemá viac ako 3000 polys na frame, čo je strašne málo/. Výsledok však je úchvatný, lokácie si veselo rotujete, postavičky su vždy pekne animované 2D sprajtíky, mýtickí roboti - "gears" sú z polygónov, 3D worldmapa je peknučká, poletovanie je samozrejmosťou.

Dramatický oblúk. Chronotrigger je klasické, viac "rozprávkové" dobrodružstvo, asi ako skauti na výlete, začína to nenápadne a veselo a postupne ste konfrontovaný s veľkým zlom /viď S.King a jeho "To"/. Postavy sú milé, príčetné, skoro ako v nintendo hre. CHT je zároveň asi najvydarenejšou hernou japonskou variáciou na filmovú klasiku Návrat do Budúcnosti /v hre má každá časová epocha svojho hrdinu a svoje vlastné problémy/. Ak sa v hre rozhodnete zabrániť dopadu meteoritu 65 000 000 miliónov pre kristom, tak tu budú behať inteligentné jašterice, opice sa nevyvinú v človeka. A skočíte si aj do postapo budúcnosti a hlavný záporok je niečo ako Jenova z FF7ky, tiež spadol na zem a robí neplechu. Bubák bez M ratingu, veľká korytnačka, pohoda. Scenár sa derie dopredu, striedanie tempa, žiadne hluché miesta, skvelo vyladené, prehľadná hra.

FF7 - blonďavý Cloud. Narušená osobnosť s bipolárnou poruchou, mutant s amnéziou

Final Fantasy 7 je dospelejší, taká "teen" dráma. Od prvej sekundy ste v ostrej "greenpeace" akcii. C4ka, výbuchy, meče a ostré náboje. Jasne určený nepriateľ - Shinra, Turks, Mako reaktory. Veci sa ale komplikujú podvrstvou o "génovom" inžinierstve, mutantoch a po pár hodinách aj veľkolepým predstavením Jenovy. Technicky mimozemský organizmus ala The Thing. A kdeže je arcidiabol Sephiroth. V FF7 veru nie je núdza o záporákov a celú prdel motivácií a prepletených záujmov. FF7 je niečo ako politický thriler s ekologickým odkazom. Nakoniec ožije celá planéta a takú nasratosť nechcite zažiť, desivé konzekvencie.

Parasite Eve 1 je v podstate "Noir" detektívka ale s vyborným námetom mitochondriálnej DNA a divokých mutácií opäť .. prekvápko .. ala The Thing /naše bunky obsahujú "symbiotickú" mtDNA, ktorá sa v hre vzbúri voči jadrovej DNA/. Ako slušný človek, policajtka v civile ste na opere a bez varovania tam za veľmi čudných okolnosti zhoria zaživa desiatky ľudí. Ani neodložíte vysoké podpätky, tasíte glock a vyšetrujete. Celé to ide ako film. Napínavá hra s perfektnou atmosférou so zhutneným dejom a grandióznym finále. Striktne realistické prostredie skutočných lokácií New Yorku v čase vianoce /asi ako Smrtonosná pasca, kde tiež Bruce riešil neplánovaný xmas problém/. Smerom ku koncu sa situácia v PE1 eskaluje do Godzilla armagedonu a svoje si užije aj Socha slobody. Boják, redukovaný RPG set a manžment o zbrane/strelivo funguje na jednotku. Raz ročne na vianoce až dokonca života to môžte a máte s chuťou zahrať. Evergreen.

Xenogears - Fei Fong Wong alias Kontakt alias Abel alias *spoiler*. Narušená osobnosť s bipolárnou poruchou, mutant s amnéziou

Xenogears je peklo. Aj keď ste pozorný, viete dobre po anglicky, tak sa veľmi rýchlo stratíte v deji a postavách, motiváciach, "o čo tu vlastne ide". Niečo ako MGS lore alebo nechvalne známe Kingdom Hearts. Je úplne bežné, že po dohrantí Xena idete na net študovať desiatky strán textu, čo to vlastne malo celé znamenať. A veru to nie vlastne na škodu veci. Hra vás stále drži v stave, že viete kulový,  že sa za oponou dejú strašné, komplexné, nepochopiteľné veci /a naozaj to tak je/, ktoré vy červ aj tak nemáte šancu pochopiť. Kopa filozofovania, teológie, pôvodu života, morálka, dogmatika, pláne v pláne. Scenár je natrieskaný na prasknutie a valí sa to vás ako rieka. Xenogears s dokončeným druhým CD, v modernej grafike s prepracovaným bojákom by bol najväčším, najlepším a najdôležitejším JRPG všetkých čias.

Remake. Najjednoduchšie by to šlo pri Parasite Eve 1. Normálne, reálne, triezve lokácie. Mesto, ulice, metro, múzeum, park, loď. Banalita na Unreal Engine. Boják je funkčný. Niet tu čo veľmi riešiť. Prostá konverzia do 3D ala metropolis Midgar v FF7R. Trochu obtiažnejšie by to išlo pri CHT. Ide o krásny pixel art, s teplými farbami a pri prevode na to musíte ísť citlivo, takže niečo na spôsob nových Dragon Quest na Unreal engine /ako bonus tu dám jeden prastarý amatérsky pokus/. FF7R tu preberať nebudeme, detto Unreal Engine a more práce. Lokácií je veľmi veľa, boják musel byť prepracovaný a rozhodne sa podobá letmo na ten v Parasite Eve 1. Xenogears považujem objemom nevyhnutnej práce za projekt epických rozmerov a tak skoro v tomto smere nič nečakajte. Ak sa vôbec nejako dotiahne FF7R do úspešného konca, na rane ako ďalší by mohol byť Chronotrigger. PE1 je skvelý "resident evil killer", na mieste Square už dávno neváham a ženiem do do novej série. Xenogears najskôr o 10 rokov s veľkými nákladmi. Je to tak veľká hra, že sa zrútila pod vlastnou váhou. Nemyslím si, že si na to niekedy trúfnu.