14. 1. 2011

Meč a mágia

Nastavíte klasické speccy ovládanie QAOP/M, obrazovka trhane skroluje a vy s nadšením likvidujete nalietavajúce sprajtíky. Nielen akčnými hrami je však človek živý a aj 8 bitový stroj stačí na veľmi prešpekulované hry, kde vás každá druhá obrazovka prekvapí novým herným mechanizmom. Na spektre ste však už prešli vynikajúci Defender of the Crown /búranie hradieb je jasný hit/ a máte chuť na niečo podobné, a aspoň trochu kvalitné. Times of Lore je na váš vkus príliš akčný /skvelá adventúrna RPG zeldovina/, War in Middle Earth málo akčný /strategická adventúra/, a fenomenálny Lords of Midnight až príliš ohromujúco komplexný /pre tieto žánre je dnes tažké nájsť jednoduché, jednoslovné pomenovanie/.

Tož čas si zahrať stredovekú gamesu Iron Lord /IL/. Bravúrne zrealizovaná konverzia z Atari ST , pre ktorý to vzniklo primárne v roku 1989/iba šesť ludí v tíme, David Whitaker pracoval na hudbe/. Neviem kde presne som o IL zachytil prvú zmienku /určite aj v tuzemskom, kultovovom "sinclair magazín" časáku FIFO 1990-1994, amigisti viď číslo 21, Amiga 1200 mi vtedy prišla ako lamborghini diablo pri mojom gumenom 48K črepe/. Nehral som však IL skôr, než to neumožnil speccy emulátor pre PC. IL je dátovo pekelne veľká hra, asi ako dnešné RPG na 3xDVD. Majitelia 128ky sa mi smiali, ja by som pri neustálom nahrávaní horko zaplakal. Takže o čom to vlastné celé je, a ako sa správne čistí obojručný meč od zaschlej krvi a prilepených kúskov kože s vlasmi.



Iron Lord: The Crusader of Justice. "Ako v boji zocelený rytier čo v Svätej zemi chránil Šalamúnov Chrám pred neveriacmi arabmi a židmi, prichádzate po 5 rokov domov. Kráľ-otec bol úkladne zavraždený a jeho brat, váš strýko, prevzal vládu nad krajinou. Panuje rukou tyrana. Cieľom hry je vyraziť mu žezlo z ruky a hlavu z krku. Nesiete sa teda na koni, prechádzate rodnou krajinou a konečne vstupujute do hlavného mesta. Je vyľudnené, takmer vypálené do základov, s hradbami v ruinách. Ostala stáť iba hlavná veža. Cinkajuc vo svojej zbroji si to mašírujete jej smerom. V tom ste bez varovania a zo zálohy prepadnutý čiernym rytierom s vytaseným mečom. Skrze úzky priezor svojej prilbice sa vám pred očami mihá celý svet a jeho zúrivo výpady. Až pokým ho nezarežete ako besné prasa. Na štíte má nebožtík emblém vášho strýka. Nijako neskrýva ten zlosyn svoje odporné úmysly". Všetky tie predchádzajúce vety neboli textom, ktorý odklikávate preč z obrazovky, ale priamo popisom vašej akcie v hre !!



A bude toho oveľa oveľa viac. Čaká vás ohromne veľká a pestrá kampaň po celej krajine /worldmapa v rohu s animáciou cválajúceho koňa/. Mestá, hostince, obchodíky, mágovia, turnaje. Družné rozhovory, alkohol, hra v kostky, sex za peniaze /nežartujem/. Pretláčanie rukou, súťaže v ľukostreľbe /fúka premenlivý vietor, sledujte zástavku/, šermovanie /z pohľadu prvej osoby/, verbovanie ľudí a následne aj vojsk na svoju stranu. Neľútostné bitky na bojovom poli. A záverečný pohon na vášho strýka. Skrolujúci temné bludisko /Gauntlet štýl/, kde nevidíte za roh /doslova/, a finálny súboj /strýka medzitým posadol sám diabol/. Iron Lord teda obsahuje akčnú, adventúrnu, a strategickú vložka, všetko spestrené početnými minihrami.



Rozhodne nejde o dokonalé dielko. Hra bola neustále odkladaná, a mnohé jej herné časti by potrebovali poriadne vyladiť strunu. Tento článok dokonca ani nie je retro nostalgiou ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Skôr odpoveď na otázku, čo by som chcel hrať dnes. Cválať na koni, pozerať na oznam pribitý na strome - rytiersky turnaj v dedine hentam za kopcom, pod rúškom tmy sa šplhať po hradbách a unášať princezné. Výmenou za výkupné. Chce to vykradnúť a vylepšiť všetky herné elementy z Iron Lorda /alebo z Defender of the Crown/. Dnes o 22 rokov neskôr dostávam do rúk iba pošahané a simplexné, prvoplánové a banálne akčné sračky ako Poblivion, alebo pripravovaný The Elder scrolls : Skyrim. Viete - prečo sa vlastne "všetky" fantasy hry odohrávajú v stredoveku ?