30. 5. 2009

Kráľ zomrel, nech žije kráľ

Môj kontakt s PC RTS hrami trval veľmi krátko. Začalo to s DUNE 2 /rok 1992, intel šunka - 386SX33/, skončilo pri KKND /Krush, Kill 'n' Destroy v 1997 na Pentium 133ke/. Po piatich rokov "inovácie" bolo jediným podstatným rozdielom vyššie rozlíšenie, a schopnosť výberu viacerých jednotiek naraz vo väčšom počte ako jeden kus. Dodnes neviem, na čo pri DUNE 2 mysleli, keď to tam dali. Posledné na čo si pri KKND pamätám bolo, že som sa "kráľovsky" bavil na štandardne blbej AI rozbíjajúcej sa na mojej dokonalej mažinotovej línii. Nespočetné raketové, laserové, a rýchlopalné vezičky. Preskočím teraz celé blizzfuck obdobie, a jeho juvenilne stupídne, a duševne-prázdne, nabubrelé a pyšné Starcraft nezmysly /rátam aj tie pripravované/.

Prejdem priamo ku jadru veci, sub RTS žáner - Tower defense games. Dnes extrémne populárne, je ich priam celé flash more, a neobišli ani konzoly. Napríklad veľmi dobre známy Pixel Junk Monsters pre PS3, v jeseni na PSP a to aj kooperatívne. Hovoriť však budem o súčasnej absolútnej špičke Plants vs Zombies. Autor George Fan a jeho druhý s láskou vypiplaný projekt pre PopCap games. Ak sa pýtate prečo tu máme namiesto klasických vežičiek - rastliny ?. Nuž dôvodom bolo, dať tomu trochu "živého" charakteru, nehľadiac na možnosť bohatšej animácie a nejaké tie pohľady na nezaplatenie. Vysmiata slnečnica, ktorej okvetné lupienky žerie zombík, čo si ešte pred minútou pokojne čítal dennú tlač. Predtým, ako si pochutná na vašom mozgu. Hra je od prvej sekundy, až po záverečnú pesničku naozaj veľmi vtipná. Počnúc designom zombíkov, pokračujúc listami, ktoré vám píšu. To keď vaše bojisko : trávnik, bazén, strecha odoláva ich nenažratým útokom. Cez deň, v noci, v daždi, v hmle a vždy s reálnym enviromentálnym dosahom na hrateľnosť. Dôjde aj na halucinogénne huby. Všetko s klavírnym alebo gitarovým podmazom a chrapľavými výkrikmi .. brains, braaains. Nechcem, ale niečo zbytočne prezrádzať dopredu. Michael Jackson vás však pozdravuje.



pastelové farby, stredne zaplnená obrazovka, a brankárske rukavice, myslím

Hlavná kampaň bezproblémovo odsýpa, cez jej 50 levelov sa prederiete za cca 6-7 hodín. Nepriateľ útočí naraz v šiestich líniach, malá zmena oproti štandardu, a aj autor priznáva, že sa v tomto bode inšpiroval staručkou hrou Tapper /zx spectrum verzia, ktorú som mal tú česť hrať/. Je v podstate nemožné tu pre zbehlého hráča umrieť, v zálohe je predsa stále naštartovaná kosačka na trávu, a váš bláznivý sused čo vám vždy poradí a predá výkonný vraždomatický, a iný vercajk. V samom závere super zombík, boss súboj. Ide o dokonalú oddychovú záležitosť, kde si užívate brutálnu decimáciu zástupov čoraz prefíkanejších nemrtvákov využívajúc postupne sa rozrastajúcu armádu vašich nielen zelených bojovníkov /až 49 rôznych druhov, žiaden strach, celé sa to dá prejsť aj s desiatkou tých vašich obľúbených/. V maxime bude na obrazovke aj nejakých 200 sprajtov, z čoho je polovica v pohybe, nečudujte sa preto, že v tom zmätku občas stratíte prehľad o tom, kde je vlastne kurzor vašej myši.

Hra obsahuje aj veľmi jednoduchý manažment zdrojov, a zopár fínt ako zarobiť tak potrebné papierové a cinkavé šušle. Na to vlastne slúžia aj ďalšie herné módy, ktoré vám budú často sedieť ešte viac ako príbehová kampaň. Desiatky samostatných minihier ako : skvelý puzzle mód, I, zombie, alebo pekelne ťažký a dlhý Survival - až 100+ levelov a minimálne ďalších 7 hodín hry. Existuje však miesto, kde je možné si bez stresu oddýchnúť. Či už čítaním srandovného Almanachu /mozgy po záruke, racionálne stravovanie zombíka /, alebo si stačí odomknúť - Zenovu záhrádka, a v skleníku sa venovať zahradníčeniu. Odmena vás samozrejme neminie.

Ospravedlňujem sa za málo oduševnelú recenziu, je to však dôsledok celkovej vyčerpanosti a dvojtýždňového mozog vymývajúceho pracovného zaťaženie. Ideálny čas na pár kôl v Zelenina a Zombíci. Rovnako návykové ako Tetris. Druhý diel bude, a nie že nie. Musím sa ešte dotknúť jedného smradľavého problému. Hru som našiel, stiahol /necelých 50 mega/ a začať hrať po pár kliknutiach, za asi 60 sekúnd. Nestála ma teda ani korunu, aj keď si ich všetky do poslednej celý tím NAOZAJ zaslúži. Dnes to inak zoženiete oficiálne do desiatich dolárov. Rád ich im dám, ak ma však niekto ušetrí zriadenia si kreditnej karty, a inštalovania pre mňa neakceptovateľnej fašistickej služby Steam od Valve. V kamennom obchode sa táto hra asi nepredáva.