31. 12. 2013

Final Fantasy 4


"Kultúrny šok je bežnou súčasťou súčasného života – vzniká buď po príchode do neznámej krajiny, často aj s menšou intenzitou doma, keď človek narazí na kultúrne fenomény z radikálne odlišnej kultúry – buď na internete alebo v televízii a podobne".

Ja som si svojím herným šokom prešiel počas hrania FF7 pre PSone /vianoce 1997/. Málokedy sa stane, že do rúk dostane hru, ktorá prekoná všetky vaše predstavy, niežeby som snáď nejaké mal /mínus to hype v našich československých herných časákoch/. Prakticky som bol stále ešte JRPG panic, ak teda nerátam tu chlípnu PC prasačinu Rytierov Xentara. Po dohratí FF7 to chcelo ďalej kuť železo za horúca, FF8 je však ďaleko v hmlách za horizontom /kto mal vtedy vedieť, že pôjde o odpadovú hru a začiatok konca Square softu/. Obrátil som teda opačným smerom ku FF dielom pred FF7, to jest ku 16 bitovej konzole SNES. Nie - doma som ju pochopiteľne nemal a už vôbec by som finančne neutiahol jej drahé herné kártridže. Pomohla mi však vzácna zhoda náhod. Tento článok mimochodom nemá byť recenziou, nedajboh kritickým pohľadom na hru FF4, ide o sentimentálnu spomienaku na tie báječné staré časy.

V tom období som akurát vyfasoval svoje prvé herné PC /Pentium 100 pretočené na 133Mhz/. V PC Worlde alebo podobnom fosílnom papierovom relikte vyšla monotéma pre všemožné emulátory a jeden pre SNES bol dokonca priložený na CD demo disku. Zázrak. Internet v deckej izbe vtedy mali iba osvietení milionári, ninja analogová linka dávala 33.6Kbit/sec, platilo sa  mastne od každej začatej /mili/sekundy. Kamoš, študujúci inžinier, teda dostal bojovú úlohu na internáte /vysokoškolská kolej/ stiahnúť čo to dá. Úlohu splnil a dotiahol najnovšiu verziu emulátora SNES9x a kopu FF romiek. Bol to guláš. Niektoré diely tam boli zdanlivo dvakrát, niečo bolo po japonsky, niečo po anglicky, niečo pod emulátorom vôbec nebežalo, tretí diel FF áno, druhý zas nie. Čo sa to tu do tureckého hajzlu deje ?

FF4 /Jap/ versus FF2 /US/ - áno, ide o tú istú hru

Na vine je "zlé" číslovanie made by Square. NES /8 bit/ vyfasoval tri FF diely /FF 1-2-3/, SNES /16 bit/ tiež trojicu /FF 4-5-6/, avšak nie všetky vyšli aj na západe. V amerike sa na trh dostal iba ten úplne prvý pre NES /FF1/, potom dlho nič a konečne FF4 pre SNES. Square však FF4 pre američanov premenoval na FF2 /akože druhá oficiálne anglická FF/. Aby to až tak jednoduché nebolo, tak FF5 existovala iba po japonsky /sorry/ a ďalšia americká FF bola FF6. A tu Square premenoval na FF3 /tretia oficiálna anglická FF/. Takže teraz už bolo jasné prečo FF3 romka odmietala behať pod SNES9x /išlo o FF3 pre NES !!/ a tiež to prečo iná FF3 /v skutočnosti FF6/ má výrazne lepšiu grafiku ako FF4 alebo FF5 aj keď má nižšie poradové číslo.

O niekoľko týždňov neskôr po úplnom pochopení komplexnej problematiky homebrew prekladov z japonštiny do engrish, emulácie a psychológie Square /kopa prachov nechaných v internet café, kým tam teen dudebros hlučne rezali Counter Strike/, mi už bolo jasnejšie aj to, že video-audio kvalita SNES hier nebolo daná iba talentom prográmatorov, veľkosťou budgetu alebo prirodzeným zlepšovaním technickej úrovne hier s bežiacim časom ale hlavne veľkosťou kártridžu. Inými slovami - predstavte si, že celú Crysis 1 máte napchať do 256 megovej inštalačky. Určite sa vám to podarí ale pestrosť a kvalita herných asetov /audio, textúry, modely atď./ strašne utrpí. Nuž a FF4 pre SNES /prvý diel FF na tejto platforme/ má presne 1024KB /jeden prašivý megabajt !!/, FF6 však 3072KB /3 megabajty/. Z dnešného pohľadu ide o zanedbateľný rozdiel. V skutočnosti FF6 používa o 300% väčší katridž a rozdiel v technickej kvalite hier /audio, grafika/ je doslova priepastný. Pre úplnosť - Chronotrigger - iná kultová JRPG pre SNES od Square a novšia hra ako FF6 je na 4 megovom kartridži a jeho grafika a audio má doslova hviezdne parametre. Naspäť však ku sociálnej FF4.

Už som za sebou mal bombastickú FF7 /PSone/, neuveriteľnú FF6 /1994/ pre SNES /štart 1990/ - tie superlatívy sú plne na mieste, takže som bol dosť rozmaznaný a do FF4 /1991/ som išiel skôr z "povinnosti", kecám, JRPG som proste žral /čakal som na garážový preklad FF5/. Ostávalo vyriešiť posledný problém. Už pri prvom spustení FF4 /jap/ a FF2 /US/ romky si aj ignorant všimne inú grafiku menu a neostalo iba pri tom - ide o dve dosť rozdielne hry a internet to aj potvrdil. Japonská verzia je tzv. hard type a US zas easy type. Iná sila panduľákov, bossákov, redukované items, mágia, iný dizajn súbojov /japonská má v boji možnosť dávať postavičky do obrannej alebo útočnej pozície/, zmeny grafiky máp, ďalej má amerika viditeľnejšie "neviditeľné" steny v dungeonoch alebo občas nejaký ten chýbajúci dialóg, kecy o postave a viac politicky korektný slovník pre bigótnych amíkov /redukované plky o smrti, násilí, teologické narážky/. Krkolomným spôsobom som teda zohnal preklad japonskej FF2 hard type /zároveň našiel web stránky, ktoré prekladali aj iné nikdy nepreložené SNES JRPG gamesy - díky/, romku opatchoval a konečne to spustil a začal hrať.


FF4 - intro a prológ 
 
Fantasy 4 je brilantná hra. Opäť sa vyjadrujem exaltovane /prepiato nadšenie/ ale inak sa nedá. Bolo naivne si myslieť, že do jedného mizerného megabajtu nedokážu natlačiť dosť potrebnej kvality. Soundtrack N. Uematsu je aj pri tých drakonických obmedzaniach perfektný, orchester buráca /nasládla "Theme of Love" sa dokonca dala nájsť aj v povinných školských osnovách hudobných školách pre máloletý dorast/, audio je mimoriadne silná stránka hry a vyvažuje jednoduchú grafiku. FF4 bola prevratná JRPG hra. Dovtedy v takej kvalite nevidená dramatizácia deja, postáv nemala obdoby a aj dnes s ľahkosťou prekoná moderné shitky ako FF13. Do sveta FF4ky vpálite plnou rýchlosťou ako hnusná záporná postava a posol smrti /!!/, udalosti sa okolo vás sa doslova valia, strhujúce tempo /pacing/, epický rozsah. Po prvýkrát si vyskúšate revolučný, bojový systém ATB /active time battle/ - prináša viac dynamiky do stále náhodných súbojov. Hra má tiež napríklad veľmi rafinovaný systém vývoja postáv, ktorým prekonáva otravný grinding v hlavnom story móde. Zem, podzemie, voda, vzduch a možno aj ten kozmos ala FF 7 /viac spoilerovať nebudem/ vás očakáva.

"The development team of Final Fantasy IV contained 14 people in total, and the game was completed in roughly one year."

FF4 je teda prvý diel FF série na 16 bitovom SNESe /až 256 farieb, samplované 8 kanálové audio, relatívne menej reštriktívne úložisko oproti 8 bitom/, spolu s FF5 a FF6  bojujú v žánri stredovekej steampunk fantasy a práve tieto hry si ako vzor zobrala neskoršia FF9 /Psone/. Aj keď som všetky tie gamesy prešiel a FF9 vyzerá nádherne, hučí uspokojivo - je bohužiaľ iba tieňom tých starých 16 bit hier. Nemá dušu, je mdlá, nemá drive, dohrať to bolo dosť utrpenie, remeselná rutina. FF4 je inak hra cirka na 20-25 hodín, ak idete bežnou rýchlosťou cez príbehovú kampaň bez levelovania všetkého na maximum - ak chcete viac, môžte pokračovať FF5kou. Tá je takmer v identickom grafickom štýle, takmer v rovnakom univerze, je však raz tak dlhá, dokonca v recenziách nájdete aj mierne stažnosti nad jej dĺžkou /uff/. FF4 dnes existuje takmer na každej relevantnej platforme - okrem SNES aj pre PSone, PSP, GBA, NDs /polygónový 3D engine !!/ alebo ioS/Android smartmobily. Vyberte si podľa dostupnosti. Puristi, ktorý chcú skutočne zážitok najbližší originálu volia jednoznačne - FF4 /Japonská hard type verzia/ pre SNES a emulátor SNES9x alebo super presný Higan ak máte aspoň dobrú i3ku. Až to budete hrať, buďte trochu zhovievaví, hra ma predsa len takmer jedno štvrťstoročie a vojde sa s veľkou rezervou na jedno bežné 1.44 megové floppy. A na skvelú hru to bohate stačí !!