5. 11. 2008

ZX Speccy TOP 10, časť prvá

Som už unavený z tej kopy moderného DX10 blivajzu, čo som odohral v poslednom čase. Bioshock mi fps hry na dlhý čas seriózne znechutil, liečim sa teda ako vždy v zdravom prostredí 8 bitového gumkáča. Do víkendu mám v pláne doraziť Grim fandango, a začať hrať Gears of Joke, diel prvý. To si pochutnám, to sa pobavím.

Manic Miner /1983/ : túto hru nemám rad iba z nostalgie, alebo nejakého uctievania jej autora Matthew Smitha. Mimochodom, urobil ju vo veku 17 rokov na požičanom spektre za šesť týždňov. Tým dobrodincom bolo samotné Bug-Byte Software Ltd., a podmienkou kontraktu bola produkcia troch hier. Manic je jednou z nich. Naozaj parádny platfomer, skvelý design máp, presné ovládanie, skoky viery, bomba s kyslíkom na chrbte, extrémne chytľavé, s neblikajúcimi sprajtami /novinka/, a s hudbou v pozadí /v tých časoch údajne nemožné, beeper je totiž kontrolovaný priamo s CPU, kradne si teda značnú časť strojového času/. Hrateľnejšie ako Mario z toho istého roku .
MM má dnes kultový status, na konte milión rimejkov, pokračovaní /MM 7 !! stále na spektre/, nových tematických svetov a porty na všetky platformy. Myslím naozaj na VŠETKY. Ak by som však mal vybrať jedinú jedinú. Bude to tá pre 8 bitové Sam Coupe /"ideový" nástupca, stále ZILOG CPU, len lepšia grafika a zvuk/, prítomné sú pôvodné levely plus ďalších 40 od výhercu súťaže pod patronátom Sam Computers Ltd.

R-Type /1988/: Roky som udatne ignoroval shoot `em up žáner, kým ma osud nedostihol. Skutočne som sa naslintal na bombastickú recenziu v časáku FIFO/číslo 4, strana 20-21-22-23/. Tá sľubovala nemožné, dokonalú konverzie z originálneho automatu. Fantasticky detailnú grafiku, farby, skroling, animáciu, obrovské sprajty, skvelý pacing, a mimo hlavnej raketky aj ovladateľný sekundárny "bojový kontajner". Na ten som sa tešil najviac. Prisahám, že aj po všetkých tých rokoch som stále v šoku čo ti borci /Bob Pape, Mark A. Jones, Robert L. Hylands/ spáchali. Je trápne, že stále hovorím o technickej stránke, ale predstavte si DOOM 3 na PSone. Gumák nemá žiadne hárdverové sprajty, žiaden bllitter /posun obrazu/, DMA, alebo dedikovaný videoprocesor. Aj teraz ponížene kľačím na zemi. Herne je to fantastická strielačka, bossa cez dva obrazovky ešte gumák nezažil, hrateľnosť je oproti automatu jemne vyladená-vylepšená .. až na level 5. Tam som v amoku mlátil s gumákom o zem ako zfetovaný derviš. Pattern-pohyb nepriateľa po obrazovke bolo v priebehu celej hry nutné viac menej sa naučiť naspamäť, päťka však bola zlá. Tam to bolo vážne pokus a omyl - únavný systém prieniku nepriateľským územím. Šialene frustrujúce, nehrateľné, na pôvodnom automate ste tu museli nechať celú výplatu. Podobne ako v prípade MM, však žije značka R-Type naďalej. Netreba ísť ďaleko, tu máte billov retro remake.


Silkworm /1989/: Moja akčná KOOPERATÍVNA srdcovka. Pokrok proste nezastavíš. A ani vaše uši vás neklamú, ide o zvukový prejav audioprocesoru AY-8192 schopného generovať zvuk nezávisle na CPU. Výkonná novinka ZX Spectrum 128 ho už mala štandardne zabudovaný, ku 48ke si ho môžte dokúpiť, čo som aj bezodkladne urobil. Ide teda o hru pre dvoch hráčov, pričom neovládate identické, ale komplementárne vehikle /džíp, koptéru/. Musíte si teda pomáhať, tu vám priateľ na kolesách odpáli raketové silo z cesty tesne pred vystrelením, tam mu zas vy - vyčistíte cestu od zákerných mín. Na spektre niet lepšej hry tohto typu. Akcia je ďaleko jednoduchšia a živelnejšia ako pri R-Type. Ničenie cieľov je veľmi relaxujúce a uspokojujúce. A pikoška, ovládanie hry, je možné nakonfigurovat tak, že jeden hráč zmákne oba stroje naraz. Vyskúšané, a prejdené opakovane až dokonca. Inak port z TECMO automatu.

Myth: History in the Making /1989/: Magická hra s bezchybnou atmosférou. Mytólogia. Grécke báje, Hádes, pyramídy. Pasce, a jednoduché puzlátka. Veľkolepé boss súboje - Hydra, Thor, Medusa a pán všetkého - Chaos. Hraje sa to nesmierne príjemne. Hlavne najlepšia speccy verzia, kde hru zmenili z dosť akčného platformera /Amiga, C64/ na pomalšiu akčnú adventúru, a veľmi jej to pomohlo. Obtiažnosť je primeraná, žiadne zbytočné umieranie sa nekoná. Hru si vychutnávate, a kocháte sa prostredím. A nebojte sa, meč a firebaly budete používať naďalej. Veľmi jemná, precízna grafika s perfektnou animáciou, hlavne keď vidite poskakujúcu lebku porazeného skeletona, alebo trojhlavého draka. Práve dnes mi chýbajú moderné verzie, a následovníci tohto herného štýlu.

Stunt Car Racer /1989/: Nie je ľahké vybrať z tej obrovskej plejády autičkárských ZX hier iba jednu. Voliť však medzi fenomenálnym CHASE HQ a Stunt károu, volím to druhé. Stále ide o bezprecedentne kvalitnú simuláciu pohybu auto, fyziky, nezávislého odpruženia podvozku, nerovností trate. Úžasné 100 metrové skoky, šetrenie si nitro boostu do posledného kola, klopené zatáčky, odstredivé sily, diabolsky technicky náročné trate. Amiga verzia ťažila z výkonnejšieho CPU, hra je preto plynulejšia a má aj lepšiu dohľadnosť. Ďakujem za to dvom velikánom - Geoff Crammond /patologicky dobre známa Grand Prix séria/, Pete Cooke /jeden z najlepších, ak nie vôbec najlepší programátor 3D enginov svojich čias, tiež geniálny herný inovátor, predbehol dobu asi o 10 rokov, viď koncept Tau Ceti, Academy, Tower of Babel/.