30. 11. 2013

Sega versus 3dfx


Nebudem tu rozoberať smradľavú kauzu ako sa 3Dfx čipset nedostal do konzoly SEGA Dreamcast - pozrieme sa inú kapitolu herných dejín. Nepriamy súboj týchto dvoch titánov. V roku 1996 dala Sega na trh svoj dodnes najslávnejší a vtedy najvýkonnejší herný systém na svete - Sega Model 3 /na emulácii sa zúrivo pracuje/. Presne v tom istom čase si prví štastlivci mohli kúpiť ten najlepší herný "3D" PC akcelerátor Voodoo 1 od fy 3Dfx. Sega model 3ka zároveň označila koniec jednej éry, už nikdy potom sa o arcade mašinách nehovorilo s takým nadšením a technicky išlo o pomalé vymieranie špecializovaných herných super high-end kabinetov. Naopak Voodoo 1 odštartovalo šialenstvo stále výkonnejších PC GPU grafík, ktoré trvá dodnes a práve Sega mašinky to postupne pochovalo. Rok 1996 bol teda rok s veľkým R.

Grafické jadro Sega Model 3 bola výsledkom práce špecialistov z Lockheed-Martin /grafický čipset Real3D/, ktorý v podobe excelentnéhoprofi čipu Real 3D/PRO-1000 /cena: až 37 500 USD !!/ zúročili desaťročia práce so simuláciami a 3D grafikou hlavne pre vojakov a NASA /Apollo projekt/. Firmu 3Dfx založili chlapci v 1994, ktorí predtým makali pre Silicon Graphics, žiadne béčka, špecialisti na pohľadanie. Určite niekoho z vás sa napadne spýtať, ako by dopadlo porovnanie oboch grafických čipsetov - vojenskej technológie vo veľmi drahej SEGA mašine versus lacná komerčná hračka pre bežného uživateľa od 3Dfx. Hrubé špecifikácie oboch grafík /R3D-1000 a Voodoo 1/ sa dajú na internete celkom ľahko nájsť ale malý komentár to predsa potrebuje.

mainboard Sega Model 3, za svoje prachy dostane metrák želaza a príjemné 650 stranové čítanie o Real3D/Pro-1000 čipsete a trochu skromnejšie o 3Dfx grafikách

Pri letmom pohlade na tie dokumenty vidíte, že obe zo seba s "plnými efektami" dostanú asi 750K polygónov za sekundu a ich rasterizér vychŕli cca 50M/s pixelov. Zdanlivo rovnaký výkon. Ak sa pozriete ešte lepšie, tak uvidíte, že R3D/1000ka tých efektov zvládne o "trochu" viac /S-buffer antialiasing, trilineárny filtering/ respektíve s oveľa vačšou presnosťou /22 bitový Z-buffer/. Niet sa čomu čudovať, táto grafika bola primárne určená pre profesionálne použitie. Hlavný rozdiel medzi nimi sa však ukrýva niekde inde. Real 3D /sám názov to už napovedá/ je skutočný 3D akcelerátor. GPU teda obsahuje aj geometrický koprocesor o výkone asi 100 mega flops, ktorý berie z pliec CPU kopu práce. Nič podobné Voodoo 1 nemalo /urýchľuje iba rasterizáciu/, potrebovali ste teda aspoň to Pentium, odporúčali sa MMX/SSE inštrukcie - kvázi softvérový geometrický koprocesor /s akceleráciou geometrie prišla na PC prvá až Geforce v 1999 - NV10 T&L engine,  paradoxne PSone to malo v podobe GTE už v roku 1994/. A za ďalšie - Real3D umožňoval docvaknúť na svoju matičnú dosku ďalšie pixel jednotky /konfigurácia 1-2-4/ a znásobiť svoj pixel fillrate z 50 na až 100-200 megapixelov. A s tým by sa poriadne potrápila aj Voodoo 2 SLI v 1998 /teoretických 2x90 megapixel/.

Vráťme sa späť na zem ku našemu mega nadupanému Sega Model 3 /rev. 2.1/ s PowerPC 166Mhz a 2xReal3D-1000 /SLI !!/ versus 3Dfx Voodoo 1 povedzme s Pentium MMX 166 obe v hernom 640x480 rozlíšení a takmer v tej istej hre - Daytooooooona. Konkrétne Daytona USA 2: Battle on the Edge /aby vám tam neunikla napríklad 6:45 minúta/. Pri sege pozorujeme - super plynulú 60 fps grafika, suverénne veľké a plné sceny, skvelá dohľadnosť až 40 áut na ceste. No a Daytona USA deluxe pre to naše PC. Ok,  nebolo to odo mňa fér, takto PC zhovadiť, vtedajšie benchmarks však uvádzajú, že Daytona USA deluxe aj keď technicky oveľa jednoduchšia ako Daytona USA 2 - to dávala s 3DFx Voodoo 1 ledva na 30 fps priemerne. Druhý optimalizovanejší pokus: sega Scud Race versus NFS II SE /origo shitty cam video - Voodoo 1 + 166Mhz MMX/. Druhýkrat dostalo PC po hube. Hardvér tej segy je proste priliš výkonný a tie masívne scenérie plné áut, textúr a obrovských objektov bez námahy ženie vpred maximálnou rýchlosťou. Od porovnávania 30 000 a 300 dolárovej grafiky však bola hlúposť očkávať niečo iné.

Ani jasná hviezda SEGA Model 3 však na oblohe dlho nežiarila ani nie za 24 mesiacov ju v 1998 nahrádzala o mnoho výkonnejšia SEGA Naomi, v tom istom roku sa dovalila aj Voodoo 2, hoc aj v SLI konfigurácii by to bolo pri ďalšej zrovnávačke opäť vyslovene na hrane. O ďalšie dva roky neskôr tu bola NAOMI 2 v konfigurácii 2 x prepracované GPU z NAOMI 1 plus geometrický procesor ELAN. Voodoo 3 opäť bez šance. Potom to už prestalo byť zaujímavé, 3Dfx krachlo a SEGA prestala používať custom HW a prešla na PC komponenty. O nič lepšie však neskončil ani tento kedysi slávny herný žáner. Arcade racing.


Napriek obrovskej snahe zachrániť ho pre budúce nerd generácie /viď moderné pokusy ako Motorstorm, Blur, Split Second, nové diely Ridge Racer a další/ sá tieto hry bohužiaľ presunuli do niche segmentu. Na smetisko. A dnes, aj keď tu je potenciál urobiť to možno aj lepšie ako v časoch Daytony, si to už musia zafinancovať hráči z vlastného vrecka, napríklad zbierkou na kickstartery, viď posledná aktivita - 90s arcade racer, ktorá vzdáva hold práve vyššie spomenutým sega gamesám ako Scud Race, Daytona. Aktuálne to tým nadšencom už behá na stabilných 60 fps aj na pár eurovom We Uu. Pravdou je, že hrám ako tieto vlastne stačí naozaj presne tá technická úroveň /"neúroveň" - bez dôrazu na presnosť simulácie, AI, zmien prostredia a gigadžauly deštrukcie/, ktorú dosiahli na Sega Model 3ke /dnes ten výkon má aj 5 ročný mobil/. A aj preto sa asi tak paradoxne dobre darí už celé desaťročia nemennému Mario Kart /holt všemocný sentiment - v súčasnosti sa prudko zmenšujúcej skupinky nintendo fanúšikov/.