19. 12. 2010

Nové časy

Stojíte na kopci, pod nohami máte azúrovo modré more, nejaké ostrovy na horizonte. Okolo vás tráva, listnáče, piesok, asi dvesto metrov vzdialený aj pruh hustej vegetácie. Divoké vetrom ošlahané, skalné štruktúry krkolomných tvárov na vás vrhajú svoj tieň. Pohyb je zjavné možný akýmkoľvek smerom. Slnko vysoko na hlavou a mraky sa ženú na západ. Žiaden manuál, či príručka stroskotanca, nápoveda ani ľudská bytosť kde oko dovidí. Neďaleko sa však pohybuje niečo čo vyzerá ako prasa. Čo teraz ?



Zabijete prasa a pozbierate jaternice a šunky. Sediac s mastnou papuľou pod stromou zístíte, že tento sa dá zoťať a do mäkkej pôdy ľahko vykopete dieru. Nič z toho vás samozrejme neprekvapí. Padne noc, romantický mesiačok a blikajúce hviezdy. Tma jak v ciganskej osade, keď pri odbere šťavy na čierno nejaký degeš vyhodí istič. Počujete zlovestný mrmlot /pozn. - nezrozumiteľná tichá reč s temným zvukovým zafarbením/. Zvuk letiaceho šípu. Zaborený hlboko do vašej palice - pre vás táto hra v tomto okamihu končí. Asi s nocou oprichádzajú príšery, už budete vedieť.

Nový deň, more, prasa, tralala. Urobíme si nejaký prístrešok. Zhodíme na zem pár stromov, narobíme z nich triesky. A za chvíľu tu máme našu prvá drevenicu. Mesiačok, hviezdy. Cez okno s pobavením sledujete zombíkov, vražedné pavúky, skeletonov a iné zatiaľ neindetifikované, určite hrozivé tvory. Ste síce v bezpečí, ale chýba vám oheň a nejaká zbraň, aby ste tým skunkom vyprášili kožuchy. Nový deň, more, atakďalaj. Rýchlý prieskum terenu. A hľa, prírodne vytvorená jaskyňa, obdobie triasu. Z hĺbky sa ozýva okrem žblnkota podzemnej rieky aj škrabot kosti nemrtvákov po mokrej skale.

Preskočím teraz nasledujúce dva týždne. Vidím vás v žiariacej zbroji s diamantovým mečom v pochve. Na veži veľkolepého hradu. Noc rozjasňuje vašich 200 fakieľ. Ohrady plné domáceho zverstva. V malom prístave kotví váš čln. Skrine, truhlice a sklady napchané žrádlom, zbraňami a vzácnymi rudami. To všetko je hra Minecraft. Pravý sandbox /pieskovisko/ design dovedený do extrému. Kapitolou číslo dva je rozvíjanie sociálnych vzťahov v kooperatívnych a kompetetívnych módov. Hniezda - vesnice plne dobre naladených enemákov. A rozvoj vašej osobnosti skrze v boji-ťažbe-tvorbe predmetov nadobudnutých skúsenosti. Mešec plný peňazí. Tam by mal Minecraft dospieť vo finálnej verzii.

Nie je ľahké definovať pojem - dobrá hrateľnosť. Hrateľne je však určite to čo je zábavné /hormóny štastia, vybudenie istých emócii/. A nie náhodou sa v starých 8 bit recenziách skloňuje slovo - chytľavosť, závislosť na hernej "dávke" danej hry /katecholamíny - nadobličky/. Už behom prvých 15 minút musíte cítiť, že sa od toho nemôžte odtrhnuť. Dnešným hrám dávam radšej hodinu a napriek tomu to vždy končí fiaskom. Naposledy KOTOR. Hra kategórie "dvojité es". Strašná sračka. Často je práve to nové, úplne prvé tým zábavným, keď to ale hrajeme po stý krát len s inými textúrami dostaví sa stereotyp ako s pri vlastnej starej po 10 rokoch manželstva. Pre novú generáciu bažantov a detí je však aj ten šialene vymletý recyklát úplnou novinkou a vrhajú sa na to ako muchy na UV lampu. Čo však s nami, veteránmi dávnych vojen ?

Journey. Tretí projekt na Phyre engine od thatgamecompany /SONY zazmluvnilo práve tri hry iba pre PS3/. Herne je hra zahalená rúškom tajomstva a to samozrejme vzbudzuje prirodzenú zvedavosť /emócie, chémia/. Nejde o FPS hru, o ktorej viete úplne všetko, a to nemajú autori ešte ani jej názov a a jeden riadok sieťového kódu. Od prvej sekundy ste v Journey v rozľahlej otvorenej krajine plnej piesku /hra sa snaží "verne" zachytiť správanie tohto elementu - pohyb po ňom, jeho vlastný pohyb atď. /, starobylých zrúcaním, artefaktov, napoly zasypané tajomné zariadenia asi dávno vymretej civilizácie. Autori vo vás od prvých minút celkom určite vzbudia pocit úžasu, a malosti. Ste iba mušie hovienko na obraze Mona Lisy. Pre mňa tiež uvodná - zjavná podobnosť aj s Minecraft konceptom. Predstavte si skvelý svet Shadow of the Colossus s ďalšími hernými "vrstvami".



Journey online - žiadne lobby, ani mená nad hráčmi. Žiadne zbrane, gestá, voice chat, "shitcock", "faggot" nadávky, grinding, leveling. Obrátili to celé naruby. Zjednodušili. Iba dva bytosti, ktoré sa náhodne stretli uprostred púšte /šípku do piesku môžte nakresliť, a niečo aj "vyspievate"/. Hrať to môžete aj sám, hra je však lepšie vo dvojici, čo neznamená, že budete neustále zakopávať o puzlátka vyžadujúce akčnú dvojku. Podľa dev tímu pôjde o niečo iné. Ako veľmi uvidíme asi až keď si to zahrajeme. Dobrovoľné väzby a spoločná výprava, alebo rozchod a opätovné stretnutie v ďalšom priebehu hry. Hrubá podobnosť s inou japonskou perlou Demon's Souls iste nie je náhodná.

Vždy ma fascinovala možnosť hrať FF7 tak, že by som po ceste mohol stretnúť inú skupinku živých hráčov, ktorá ide za tý istým cieľom. Nakopať Sephirotha do zadku a zachrániť matičku zem. Množstvo problémov, ktorá by to prinieslo by bolo ohromné. Hlavne z pohľadu na rôzny progres dvoch tímov v tej istej hre. Predstavte si však ako pri bitke s nejakou Weapon /inej akcii/ brnknete na mobil tým druhým a záloha na koňoch pribehne na pomoc. Journey tieto technické problém údajne v MP režime poriešilo. Minecraft je už potvrdenou jednotkou novej vlny hier, ktoré prekročili ten dnešný nudný rubikon. Plytká a stále rovnaká TPS/FPS/RTS/MMO akcia v dokonale neinteraktívnom prostredí. Pri Journey si ešte počkáme, ako dokážu naplniť svoju formu evolúcie MP hrania pri zachovaní schopnosti povedať nejaký príbeh a to všetko s dobrou hrateľnosťou.