Niekto na Zemi dostal náhlu myšlienku: "Život na Zemi treba chrániť." Prvá veta a základný rámec tohto slávneho anime /vychadzajúceho z pôvodnej kreslenej mangy z roku 1988/. Dnes žije na zemeguli asi 7.7 miliárd ľudí a ak by všetci do jedného mali rochniť v komforte priemerného američana, tak už sme dávno v ekologickej postkatastrofickej realite. Uskromňovať sa ale nikto nemieni. Čína, india, rozvojové krajiny naopak jasne deklamujú, že majú tiež právo na dobrý život, tak ako my v európe a amerike. Naša manga/anime toto preľudnenie a konzum rieši príchodom nového vrcholového predátora, ktorý má "kontrolovať naše stavy". Ako pri divej zveri v lese. Šváby v hotelovej izbe. Potkany na uliciach NY. Decimácia.
Nový predátor ma všeobecné označenie "parazit", to aby vás scenár trocho zmiatol. Pôvod príšerky nie je jasný /iba veľmi nejasne sa naznačuje skôr nejaký labák na zemi/. Za jednej peknej noci s hviezdami proste z oblohy spadli vajíčka, v nich malé larvy. Primárne sa snažia napadnúť mozog ľudí /aj zvierat, ak nič lepšie po ruke nie je/ a kompletne nahradiť vaše telo od krku hore. Bunky parazita majú extrémne morfovacie vlastnosti - až na úroveň kovu a ksicht/telo si vymodeluje podľa potreby. Čo nás privedie aj ku situáciam, ako vo filmovej klasike The Thing. Ako odlíšiť takto napadnutého človeka od "normálneho" klasického človeka ? Zámerne to takto píšem, lebo ta manga/anime je plná základných filozofických problémov.
Antropocentristický systém morálnosti /objektívny božský, subjektívny zvrátený/. Niečo čím sa riadime my. Paraziti tento náš morálny kódex nemajú, riadia sa vlastným a ide im zdanlivo iba o vlastné prežitie. Zabíjajú a žerú ľudí a to vo veľkom. Ľudia ale predsa robia práve to isté už tisíce rokov /papáme dobytok, ako sa paraziti krmia na nás/, tak aký je v tom rozdiel. Jeden druh sa snaží vytlačiť ten druhý a ten druhý, teda náš, sa cíti "ukrivdený", tak z tohto sa matka príroda môže uchechtať k smrti. O čo však vlastne parazitom ide ? Cieľ, zmysel života. V anime sledujeme u niektorých parazitických jedincov super akcelerovaný psychologický, etický vývoj. A ako tieto otázky vlastne rieši bežný človek ? Na papieri, tak ako to píšem sa to zdá príliš moralizujúce avšak réžia a scenár mangy/anime je brilantný a tieto otázky kladie v tempe a neobťažuje prázdnym mudrovaním. Je to anime na pobavenie, nie Zločin a Trest Dostojevského aj keď hlavný bubák číta v anime práve túto knihu !!
A pretože nie je svet iba čiernobiely, tak tu máme aj hybridov. Parazit sa s nejakej príčiny nezmocnil mozgu, ale ostal niekde na periférii. Zožral a nahradil ruku, alebo nohu alebo krk a tento hybrid má teda dve centrá velenia. Hostiteľa aj parazita. Presne ako náš hrdina. A ich fyziológia, hormóny, bunky a nakoniec aj spoločné sny sa začnú miešať a dejú sa čudné veci. Človek sa posúva smerom ku cynickému parazitovi /menej ľudský ?/ a parazit sa začne emočne kultivovať /ľudskejší ?/ a obaja sa pýtajú, čo vlastne definuje človeka a čo parazita. A buďme kamaráti a poďme na jedného tmavého ležiaka.
Vysoko odporúčam pozrieť si 24 dielov /české titulky/ tohto povedzme "kontaktného" scifi o stretnutí s iným, inteligentným živočíšnym druhom. V ňom som našiel aspoň snahu o zaujímavý pohľad na tak zásadnú vec, ktorú som naopak nenašiel v otrasnom The Last Of Us, hernej sračke utopenej v riešení interpersonálnych vzťahov sexuálnych minorít alebo v artovej pózerskej hlúposti menom Arrival od Denisa Villeneuva. Po dopozeraní anime, až utriete slzu, budete chcieť ešte viac. Viac anime už však nemám. Svet parazitov sa však hýbe ďalej v extra manga zväzkov Neo Parasyte M, Neo Parasyte F alebo Parasyte Reversi. Filmy so živými japonskými ochotníkmi som nepozeral. Tento článok je môj druhý návrat k tomuto anime po asi dvoch rokoch, ako moja skúška správnosti kvality a je to naozaj OK. Viac som sa teraz sústredil na réžiu postáv, podprahové odkazy. Takto má vyzerať solídna fikcia a dobre odvedená práca. V hrách sa trápime a je zahanbujúce roky čítať ako žalostne neschopný je David Cage ako herný scenárista, režisér. Porovnanie ideovo podobných Parasyte a Detroit: Become Human nedopadne dobre pre Dávida. A nevyťahujte Hideo Kojima. Jeho príbehy majú rytmus bubnovania nôh pacienta o zem s epileptickým záchvatom. Chaotický hluk, nie hudba sfér.
