18. 11. 2019

Amiga - alternatívna "100% herná" budúcnosť

"Amiga v roku 1985 tak veľmi predbehla svoju dobu, že skoro nikto,vrátane materskej Commodore, či jej marketingového oddelenie, nevedel dostatočne zrozumiteľne predať, v čom ta sila vlastne spočívala. Dnes vieme, že Amiga bola prvý multimediálny počítač, ktorý vtedy ľudia zjednodušene vnímali ako hernú mašinu, lebo nechápali pontenciál jej pokročilých grafických možností, zvuku alebo spracovania videa. O deväť rokov neskôr sa ostatní márne snažia dať na trh niečo podobne univerzálne ako tá Amiga v 1985."
- časopis Byteaugust 1994.
Dezilúzia. Commodore sa od uvedenie prvej Amiga 1000 v roku 1985 snažila hlavne o presadenie v profesionálnom biznis segmente /napr. v grafike - LightWave 3D, Imagine, Alladdin4D/. Toto rozhodnutie a tvrdohlavé zotrvávanie v ňom bolo chybné a sebadeštrukčné. V čase nežnej revolúcie v 1989 bolo pritom každému jasné, že Amiga 500 /na trhu od 1987/ je primárne herný počítač, sekundárne multimediálny a že sa nepodarí amigu ako značku natlačiť tam, kde je už usadený Macintosh, Acorn alebo NEC v japonsku. Opakovane zlyhával marketing, neskoršie modely zo sebou neniesli nový technologický progres /viazla audio stránka, neskorší AGA čipset bol nedopečený, 3D akcelerácia žiadna/. Bežné, nudné, no-name PC získalo 256 farebnú grafiku v 1987 a jeho cena v ďalších rokoch rýchlo klesala. V roku 1994 commodore bankrotuje a ešte tesne predtým stihne vypustiť profi Amiga 4000T a hernú konzolu Amiga CD32 za 399 USD /technicky amiga 1200 s CD mechanikou/.


Amiga CD32 objektívnymi očami Angry Video Nerda

Otázka zneje, či sa to dalo urobiť inak a lepšie. Pokusy o prienik medzi profesionálov boli neúspešné, naopak v hernom, domácom segmente bola amiga fanstaticky populárna a výrazne dominovala /u nás o rád lacnejšie hranie, než SEGA Meghadrive a Nintendo SNES/. Commodore minul strašne množstvo peňazí na "seriózne" projekty a neodhadol potenciál hier. Amiga CD32 dali na trh za 5 minút dvanásť ako rýchlokvasnú "bokovku". Inak sa hovorí, že na to aby bol tento výstrel aspoň trochu ekonomicky zaujímavý potrebovali predať minimálne 300 000 kusov. Predali iba 100 000 lebo došli prachy a neboli za čo jednať s distribútormi, dodávateľmi, obchodnými reťazcami.

Po vojne je každý generál a dnes vieme, že na jeseň roku 1995 sa tu dovalila Playstation 1 v cene 299 USD a úplne monopolizovala herný segment iba pre seba. Ak tu ešte vtedy nejaká herná amiga bola, behom noci je vplyv /vrátane tej Amiga CD32/ klesol limitne blízko ku nule. Chcelo to od commodore odvážne rozhodnutie vzdať na planých nádejí na profesionálny biznis a minimálne od roku 1991 /vtedy však naopak commodore hystericky v rýchlom slede vypúšťal modely A500+, A600, A1200/ sa venovať trojročnému vývoju nového herného čipsetu s primárnou podporou pre 3D hry.

PS1 v európe a amerike prišla na trh na jeseň roku 1995 za 299 USD. Commodore sa mohol pokúsiť ich predbehnúť o pol roka s niečim rovnako výkonným hoc aj v cene trochu vyššej za 349 USD /3DO stálo raz toľko/. PS1 mala CPU od MIPS na 33Mhz, trochu staršie 3DO zas ARM na 12.5MHz. Amiga CD 32 z roku 1993 overenú Motorolu 68020 na 14MHz a k dispozícií bola expanzia SX 32 s 68030 na 25Hz. Na začiatku roka 1995 /čisto hypoteticky/ si teda vyberajme medzi 030 na 33, 40, 50 MHz alebo nejaký ten ARM, či MIPS. PS1 málo v základe 2 mega systémovej RAM a 1 mega pre grafiku /+ pol mega pre audio a 256 kilová CD keška/. Amiga CD 32 mala 2 mega pre všetko a stačil by aj ďaší megabajt na dorovnanie PS1. Commodore by musel zapracovať na jednoduchej  podpore pre geometrické transformácie /sociálnych 200-250K polygónov za sekundu s textúrami ako PS1/, HW dekódovanie videa pre FMV filmečky. Grafike stačí 64-128-256 farieb na textúry, 8 bitová alfa. PS1 má triviálne GPU, je to ten najjednoduchší možný avšak dosť rýchly rasterizér.


Amiga RTG v akcii - RTG je vlastne grafické API, 
ktoré umožní použiť "externú" grafickú kartu, kľudne S3Virge3D alebo 3Dfx Voodoo.

Konzola od amigy za 349 USD na začiatku roka 1995 má teda 32 bit CPU na 40MHz, 4 mega RAM, HW T@L, HW video dekodér, akýkoľvek audio čip a jednoduchý /PS1 GPU je funkčne ostrúhané až na kosť/ ale rýchlý rasterizíer - stačí fillrate okolo 30-50Mpix. Máme konzolu ale nemáme hry. Potrebujeme Ridge Racer, Tekken, Wipeout, Destruction Derby, Final Fantasy 7 a ten DOOM. Zároveň s trojročným projektom vývoja HW teda musí bežať aj negociácia ohľadom podpory third party vývojárov a bolo by milé niečo vyvinúť aj vo vlastnej réžií. Commodore by teda musel vsadiť úplne všetko na jednu kartu a veriť, že prerazí. Ich stratégia nám dnes príde smiešna, naivná, bez vízie, neschopnosť čítať situáciu na trhu. Niečo čo SONY s PS1 dokázala neuveriteľne brilantným spôsobom a to na prvý pokus. Commodore pritom malo predsa len viac HW/SW/OS skúseností. Chýbal však vizionár, odvážny vodca.